Znie to na prvý pohľad naozaj lákavo, pracovať v kancelárii vo vlastnom byte. Nestrácať čas cestovaním do práce, neprispôsobovať sa stále kolegom, nebyť na očiach…. Vstávať kedy sa mi chce, popri práci si navariť, nemusieť sa obliekať a maľovať. A mnoho iných skvelých vecí, ktoré sú naozaj fajn.
Ja takto pracujem už najmenej rok a pomaly ale isto prichádzam na kĺb tomu, čo naozaj funguje a prečo som sa musela zmeniť ja aj moja domácnosť.
Práca z domu – výhody
V zásade sú veci, ktoré sú naozaj skvelé, ktoré vážne oceňujem, že pracujem doma:
- Pracujem podľa vlastného režimu, keď je to nutné, tak iba od siedmej do jedenástej, potom si vybavím v meste čo potrebujem, napríklad úrady, lekáreň, nákup, alebo aj kávu s priateľkami, alebo obchodnými partnermi. Potom si sadnem k počítaču o piatej a pracujem ešte do deviatej, alebo desiatej, pretože večer mi to proste myslí. Nikto mi nevnucuje presný režim a vstávanie o piatej.
- Nemusím cestovať do a z práce. Žiadne zápchy, žiadne dopravné nehody a žiadne tlačenice v zime v autobusoch.
- Nemusím sa nahodiť a maľovať – pracovať môžem aj v teplákoch.
- Ak potrebujem, varím hneď od rána, popri vybavovaní telefonátov a pomedzi prácou.
- Trávim viac času s manželom.
- Neprispôsobujem sa kolegom, ak chcem pustím si nahlas hudbu, alebo pracujem v tichu, ak chcem. Nikto ma nekontroluje cez prsty a nestopuje mi obedovú prestávku.
Práca z domu a jej nevýhody
Ako je to ale s tými opačnými vecami? V zásade sa pripravte na to, že niekde vo vašom malom byte si musíte zariadiť kanceláriu. Stôl a zásuvky s kadejakými dierkovačkami, lepidlami, šanónmi a perami je nevyhnutný. K nemu samozrejme musíte napchať počítač a tlačiareň, pretože trčať viac ako 6 hodín pri notebookovom monitore, niekde na konferenčnom stolíku v obývačke je čistý masochizmus.
Okrem prerobenia interiéru kuchyne, obývačky alebo spálne (niekde sa s kanceláriou musíte zmestiť) sa môžete pripraviť aj na to, že sa okamžite zotrie psychická, ale aj vnemová hranica medzi prácou a oddychom, nakoľko sa všetko nachádza spolu v byte a do oboch zón prechádzate hore-dole v papučiach. Dôsledok? Nemáte žiaden oddych. Pretože ak nevypadnete niekam von, niekde kde je to jednoznačne relax, niekde kde nemáte šancu na prácu myslieť, tak ste jednoducho stále v práci.
Netreba sa maľovať a obliekať?
Hm, po čase si pripadáte ako stroskotanec a nielen rodina vo vás začína vidieť „ženu v domácnosti“. Zabudnete na krásne nechty, hladkú pleť a miestami aj na oholené nohy.
Neotravujú vás kolegovia, ale nemáte sa s kým porozprávať zoči-voči, stávate sa závislou na Skype alebo Facebooku. Nakoľko makáte aj po večeroch, tak nechodíte von a všetko robíte bez oponentúry ľudí, ktorí by vás mohli niečím pohnúť dopredu, podporiť alebo inšpirovať.
A čo je najdôležitejšie? Stáva sa z vás postupne masochistický stroj, pretože ak sa sama nedonútite k práci, tak upadáte profesionálne, a nakoniec aj finančne. Takže si treba zvyknúť na to, že umyté riady nie sú dôležitejšie ako správne odpovede na emaily a vaša rodina si musí zvyknúť na to, že aj keď ste doma, tak to neznamená, že trávite kvalitný čas s nimi.
Ja mám disciplínu rada a nemám dnes problém vstávať skoro aj napriek tomu, že nemusím. Čiastočne pracujem aj „v teréne“, čo ma udržiava v komunikačnej kondícii, rovnako ako ma to núti denne sa upraviť. Šetrí mi to zrak, pretože tento čas netrávim za počítačom a na zadku. Mám pocit, že pracujem v zásade 24 hodín a tak sa učím relaxovať – nejako to oddeliť, ísť von, niekam do prírody, kde sa znova nabíjam. Naučila som sa sebadisciplíne a dnes môžem povedať, že mám pocit, že sa to konečne celé vyvážilo a funguje to.
