Neviem ako to máte vy, milé dámy, ale mne z tej karantény už kompletne šibe. A nie preto, že by som bola zavretá stále doma. Hlavným dôvodom je môj muž, ktorého som znenávidela. Naozaj sa dá takáto izolácia s jedným človekom vydržať bez ujmy na zdraví? Ja určite nie som ten prípad. Psychicky už nevládzem….
Nikdy to medzi nami nebolo ružové, priznávam. Ale čo sa deje teraz, už hraničí s krachom vzťahu, nie len na rovine partnerstva, ale aj priateľstva. Nie je jediný deň, kedy by sme sa nepohádali. Vulgárne nadávky iba vyostrujú situáciu. Tak ako každá žena mám na pleciach viac ako 80 percent domácich prác a starostlivosť o dieťa je už viac menej na mne.
Od vtedy ako je stále doma, nikam nechodí, nemáme od seba pokoj ani na pár hodín, sa tento stav ešte zhoršil. Práca z domu ho však nevyčerpáva na toľko, aby sa nedokázal venovať svojmu synovi a aspoň po sebe upratal základné veci. Neustále po ňom čistím záchod, utieram zafrkanú podlahu, čistím kuchynskú linku, periem, vysávam, varím, upratujem…. Keď si dovolím ozvať sa, vždy to skončí iba hádkou, lebo „on si predsa po sebe upratuje“.
To, že sa na mňa ako ženu pozerá už iba z hnusom radšej ani nespomínam. Neustále si doberá moju postavu a celulitídu, pritom on tiež nie je vyšportovaný krásavec. Keď sa náhodu nevyspí je ešte neznesiteľnejší. Ja som pritom poriadne nespala od narodenia syna už viac ako rok. To ho však nezaujíma. Keď sa ráno skôr zobudí, neberie ani trochu ohľad na to, že ešte dospávam noc, kedy som vstáva k malému. Pravdu povediac, viac som bola vyspatá, keď bol v práci a tu bol aspoň pokoj, keďže malý ešte zaspal.
Už aby táto situácia čím-skôr skončila. Ale teraz som si viac menej istá, že s týmto človekom nevydržím do konca života. Viem, že rozvod bude jediným riešením…
Vaša čitateľka Táňa
