Budú naše komplexy s nami tráviť aj dôchodok?

Sledujem moju maminu, tetu a ich kamarátky ako si užívajú dôchodkový vek a nestačím sa čudovať, ako veľmi ich trápia presne tie isté seba-zhadzovacie komplexy, ktoré mučili aj mňa. Ak dúfame, že v 70-tke sa konečne uvoľníme, a bude nám jedno, ako vyzeráme, je to omyl. To trápenie samo od seba neprestane! Naozaj mienime čakať až do dôchodku? 

Bye-bye komplexy! Už  dnes, po 30-tke sa teším z faktu, že s nimi nebudem tráviť ďalšie dni. Dávam im týmto zbohom. Môj život sa mieni ďalej uberať bez fráz “musím schudnúť”, “s týmto účesom sa nesmiem ukázať v kostole”, “vyzerám hrozne”, “mám nehoráznu celulitídu”, “mám malé prsia”,  “mám hrozne veľké prsia”a iných, ktoré viem, že si aj vy opakujete tajne pred zrkadlom. Priznajte sa!

Ženy, rozlúčme sa s nimi už dnes! nie zajtra, nie, až keď budeme na dôchodku. 

Mojou najväčšou pomocou v rozchode s komplexami je kniha Louise Hayovej – Miluj svoj život. A vo veľkej miere aj moje pevné rozhodnutie. To mi pomáha nečítať Hayovej slová a poučiť sa, ale čítať jej knihu s hlbokým precítením všetkých cvičení, ktoré je nutné vykonať. Moje rozhodnutie mi pomáha prejsť bolestivou “odvykačkou”.

Napísala som si podľa nej napríklad zoznam výrokov, ktoré kedy povedali ľudia v mojom okolí, ktoré ani tak nemysleli, a určite na ne zabudli. No ja som si ich denne opakovala, a ubližovala si nimi znova a znova. V mojom zozname boli aj tieto:

“Ty nepatríš do triedy žien, v ktorej je Aďa – ona je trieda!”
“Zasa si pribrala!”
“Rob so sebou niečo!”
“Takto sa manželovi páčiš?”

Prešla som si celý zoznam, opakujúc si ich, až som si konečne uvedomila, že nie ten, kto tieto výroky povedal mi ublížil, ale ja sama sa ich opakovaním trápim. Preto som odpustila. Im aj sebe. Prešla som si tým a rozlúčila som sa.

Toto je iba jedno z mnohých cvičení, ktorými som prešla a boli nesmierne užitočné. Moje rozhodnutie, žiť bohatší život, bez trápení. To bolo to najdôležitejšie, na celom procese.  Dnes som šťastnejšia. Teším sa z malých víťazstiev a dni sú krajšie. Mienim mať “na háku” či sa niekomu páčim, alebo nie. Samozrejme, že mi na tom záleží – aby som bola pekná a cítila sa pekná. Ale sama pre seba – pre nikoho iného.

Aj včera som stála pred skriňou, obliekala sa a zobliekala sa. Nevedela som na aké oblečenie mám náladu, v ktorom sa budem na slávnostnej vernisáži cítiť najlepšie. Dokonca som bola chvíľu na seba aj zlá. Kým som si neuvedomila, že už nemusím.  Odpustila som znova sebe, upokojila sa, vybrala v okamihu tie správne veci. Ešte ma potrápil účes, a na ten som mala pomoc. Skrotil ho manžel slovami, že moje vlasy sú krásne. Nakoniec som si v skvelej spoločnosti priateľov ani nespomenula, na to či som, alebo nie som krásna. Len som si užívala vynikajúci večer.

Takto bojujeme všetky ženy a možno aj každý deň. Vieme ako na to, a ak niekedy príde aj malá pomoc v správnom čase, tak víťazstvá prichádzajú rýchlejšie a majú dlhšie trvanie. Víťazstvo, za víťazstvom, až vyhráme celú bitku.

Dáme zbohom komplexom navždy. Je jedno v akom veku, podstatné je vyhrať Tu a Teraz!

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.