Ženy sa ochotne priznajú naozaj k hocičomu. Pokiaľ si zachovajú svoju anonymitu, porozprávajú všetko dopodrobna. Petra Marková, autorka knihy Priznania žien, zhrnula skutočné príbehy do krátkych poviedok vo svojej publikácií. Pri niektorých budete rozmýšľať, či sa naozaj stali.
Milé, šokujúce, pikantné, vtipné ale predovšetkým pravdivé príbehy skutočných žien zhrnula autorka do mini románu Priznania žien. V každom príbehu vyrozprávala problémy bežných žien bez cenzúry. Je možné podľahnúť šarmu svojho študenta? Ako sa dokážeme hrať na facebooku na niekoho kto naozaj nie sme? Pre Timeu nie je problém mať pomer s otcom svojho frajera. A mnohé iné prípady nájdete v tomto sviežom románe, ktorý je až príliš reálny. V novinke vás čaká 20 rôznych príbehov, v ktorých možno nájdete aj seba.
Začítajte sa do úryvku z novinky Priznania žien:
Milujem svojho manžela nadovšetko…
… a sme spolu už krásnych sedem rokov. Problémom ale je, že ma na ňom trápia veci, ktoré – ako som zistila – sa za tie roky, bohužiaľ, nikdy nezmenia.
———————————————————-
Telefonát do práce:
„Môžem zjesť to mäso v tej nádobe?“
Netuším, o čom hovorí, a zavalená robotou mu poviem, že môže. Prídem domov, idem nakŕmiť mačku a mäso pre ňu nikde. Tak on zožral tej našej mačke ten maglajz, čo býva v konzervách! Po prvom otvorení ho vždy dávam do plastovej nádoby, aby mi to nesmrdelo v chladničke….
——————————————————————————————————
Sedem hodín večer, večeriame. Deväť hodín večer, ja driemem pri telke, on čosi robí v kuchyni. Na druhý deň ráno si idem spraviť kávu. Maslo pomaly samé odchádza z kuchynskej linky, šunka chytá slabo zelený nádych a omrviniek na zemi je toľko, že by som si z nich poskladala ďalších päť rožkov. Upracem to, a keď ho na to upozorním, dozviem sa, že sa tým potravinám cez noc predsa nič nemôže stať. Okej, nabudúce mu z nich urobím raňajky.
——————————————————————————————————
Idem do obchodu. Donesiem pečivo, mlieko, vajcia, jogurty, zemiaky, ovocie – proste kompletný nákup. Ide do obchodu on, donesie dve pivá a osviežovač vzduchu do auta.
——————————————————————————————————
Reštaurácia. Plnoštíhla čašníčka nám prináša kávu. „Však nie som až taká, ako ona?“ narážam na jej váhu. „Nie, nie si, ani prsia nemáš také veľké,“ odpovie a začneme sa hádať.
——————————————————————————————————