Režisér Nicolas Vanier: Ekologická bomba, ktorá nás ohrozuje, vybuchne!

Nicolas Vanier
Nicolas Vanier

Režisér, spisovateľ a dobrodruh Nicolas Vanier hovorí, že chcel filmom Rozprestri krídla zachytiť realitu doby, v ktorej žijeme a v ktorej sa mladá generácia, odrastená na digitálnych obrazovkách, začína zaujímať o ekologické problémy. Prečítajte si tento zaujímavý rozhovor.

Dobrodružný rodinný film s ekologickým posolstvom Rozprestri krídla, ktorý má na svedomí práve režisér Nicolas Vanier momentálne premietajú kiná. „Dospelí o týchto problémoch vedia už roky, no vlastne sa nič nezmenilo. Mladé generácie si uvedomujú, že viac nebudú môcť rátať so svetom, ktorý sme vyťažili a využili na maximum. Búria sa, aby sa veci pohli. Podľa mňa je to veľmi dôležité, pretože nepotrvá dlho a ekologická bomba, ktorá nás ohrozuje, vybuchne,“ hovorí Nicolas Vanier, uznávaný tvorca úspešného rodinného filmu Bella a Sebastián, ale aj viacerých dokumentárnych snímok.

Prečítajte si rozhovor s režisérom menom Nicolas Vanier...

Čo vás upútalo na boji Christiana Moulleca, ktorý bol inšpiráciou pre Rozprestri krídla?

Pravdupovediac, často som vo filmoch rozprával svoje vlastné príbehy, preto ma lákalo ponoriť sa do života niekoho iného. Navyše, veľmi obdivujem to, o čo sa pokúsil a čo dosiahol s voľne žijúcimi husami. Podujal sa na trochu šialenú misiu letieť s nimi na ultraľahkom lietadle a tým ich naučiť novú migračnú trasu.

Jeho odhodlanie sa vlastne podobá na moje – zmobilizovať sa a pokúsiť sa zachrániť to, čo sa v prírode ešte dá zachrániť, pretože keď jeden druh vyhynie, nanešťastie to už nezvrátime. Hus malá postupne mizne. Migračné trasy, ktoré používa už tisícročia, viac nie sú vhodné. Na ceste husi čelia množstvu prekážok – nedostatku potravy, svetelnému znečisteniu, nebezpečenstvám letísk alebo oblastiam nekontrolovaného lovu.

Aký bol váš osobný vklad do príbehu?

Christianov príbeh by sa dokonale hodil na dokument, ale jeho život vo mne vyvolal túžbu napísať knihu a film, ktoré čerpajú aj z mne veľmi blízkych tém. V prvom rade ide o stret generácií, v tomto prípade o vzťah medzi otcom a synom. Takisto tam vidíme niečo, čo sám dobre poznám – portrét muža pohlteného a nadšeného pre prácu natoľko, že pre ňu zabúda na dôležité veci v živote, na lásku, rodinu, priateľov. Všetko to, čo dáva životu zmysel. Z toho vychádza moja túžba hovoriť o náprave vzťahov v rodine. To by mohli byť stavebné kamene filmu Rozprestri krídla.

Takisto ukazujete obraz mladosti, ktorá tak trochu zabudla na chuť objavovania a zmien…

Nechcem byť za hundroša a hovoriť, že voľakedy bolo všetko lepšie, ale priznávam, že ma občas ohromuje, keď vidím, ako mladí ľudia trávia štyri až päť hodín denne na telefóne, hoci sa niekedy nachádzajú na nádherných miestach. Preto som napísal postavu Thomasa, ktorý sa pri tom, že má ísť za otcom do Camargue, zaujíma iba o to, či tam bude mať wi-fi. Chcel som zachytiť realitu našej doby a ukázať, že sa môžeme obohatiť aj objavovaním.

Dnešní mladí sa však rovnako zaujímajú aj o životné prostredie…

To je naozaj veľmi povzbudivé. Dospelí o týchto problémoch vedia už roky, no vlastne sa nič nezmenilo. Mladé generácie si uvedomujú, že viac nebudú môcť rátať so svetom, ktorý sme vyťažili a využili až na maximum. Búria sa, aby sa veci pohli. Podľa mňa je to veľmi dôležité, pretože nepotrvá dlho a ekologická bomba, ktorá nás ohrozuje, vybuchne. Viac ako kedykoľvek predtým ide o čas.

Režiséri často hovoria, že najťažšie sa točia filmy, ktoré sa nakrúcajú v reálnych podmienkach, alebo v ktorých vystupujú deti či zvieratá. Vy ste v snímke Rozprestri krídla zažili všetky tieto ťažkosti. Bola to pre vás doteraz najväčšia režisérska výzva?

Bezpochyby je to najnáročnejší film, aký som kedy robil. A to som nakrúcal aj s vlkmi hlboko na Sibíri v extrémnych teplotách! Pri nakrúcaní sme zažili hromadu ťažkostí, ktoré bolo treba riešiť, napríklad to, že pre Louisa Vazqueza, ktorý hrá Thomasa, to bola prvá filmová rola. Napriek tomu ju zvládol brilantne. Takisto sme tam mali husi, ktoré sa nedajú vycvičiť ako iné zvieratá. Tiež sme zažili veľmi premenlivé počasie, najmä v Nórsku. K tomu sa pridala ešte obrovská náročnosť nakrúcali vo vzduchu vo vysokej kvalite snímania.

Ako ste vlastne postupovali pri týchto scénach, ktorých je vo filme veľké množstvo?

Veľa sme skúšali, veľa pokusov nám nevyšlo, otestovali sme množstvo rôznych materiálov, pretože som naozaj chcel získať zábery letu husí z čo najmenšej vzdialenosti. Vtáčí svet od Jacquesa Perrina je podľa mňa absolútne úžasný film, ale viem, že súčasná technika nám dovoľuje zájsť ešte ďalej. Obetovali sme množstvo úsilia a pokusov, a zažili sme aj obdobia sklesnutosti, hoci bolo vzrušujúce snažiť sa zdolať túto výzvu.

Aké nové techniky ste použili?

Nechcem zachádzať do detailov, ale dnešné technológie umožňujú používať kamery, ktoré sa vďaka GPS nasmerujú priamo na horizont. Aj napriek vibráciám vytvárajú výnimočne stabilný obraz bez stroboskopického efektu, ktorý ešte pred pár rokmi deformoval pohyby. Už keď som začínal s myšlienkou nakrútiť tento film, rozhodne som chcel divákovi dopriať pocit, ako keby letel v ultraľahkom lietadle s Christianom Moullecom.

Snímka Rozprestri krídla opäť potvrdzuje vaše ukotvenie vo fikcii. Čo viac vám dnes prináša v porovnaní s dokumentárnym filmom?

K dokumentárnym filmom sa už nevrátim, pretože je to vojna, ktorej som bol súčasťou dlhých dvadsať filmov, ale v prvom rade mi prináša obrovské potešenie možnosť režírovať a usmerňovať hercov, a priviesť ich k postavám, ktoré som napísal, smerom k emóciám, aké chcem. Zbožňujem, keď môžem s umelcami, ako sú François Cluzet alebo Jean-Paul Rouve, zdieľať tieto nežné či zábavné momenty. Cítim sa trochu ako hudobník, ktorý hral dlho na nie vždy dobre naladenom klavíri a odteraz dokáže zahrať aj tú najdokonalejšiu melódiu. Dokonca mám po mojom pripravovanom filme Poly v pláne pustiť sa do iného žánra, konkrétne komédie.

Pozrite si trailer k filmu Rozprestri krídla, ktorý režíroval Nicolas Vanier:

Čo podľa vás láka hercov na spolupráci s vami? Je to práve vaša dobrodružná minulosť?

Verím, že to má dva dôvody, aj keď nechcem hovoriť za nich. Myslím si, že moja minulosť podnietila tieto stretnutia, pretože nepochádzam z filmového prostredia, v ktorom sa herci väčšinou rozvíjajú. Možno chcú byť tiež súčasťou filmov, ktoré šíria iné myšlienky ako tie, na ktorých pracovali predtým.

Čo vás nabádalo k tomu vybrať si Jeana-Paula Rouvea pre úlohu v snímke Rozprestri krídla?

Do istej miery to bolo očividné, aj keď sa to stále ťažko vysvetľuje. Celé to bolo inštinktívne. Potreboval som niekoho, kto by mohol byť „veľkým dieťaťom“ v dospelom tele. Jean-Paul má veľmi široký rozsah. Chcel som vierohodného herca v postave básnika, ktorý je však vedec.

A výber Mélanie Doutey do role jeho ex-manželky?

Videl som ju vo viacerých filmoch a tiež v divadle, a páči sa mi emócia, ktorú vyžaruje. V tomto filme skvele hrá matku, ktorú by sme tak trochu všetci chceli. Navyše jej chémia so Jeanom-Paulom je evidentná. Nikdy sme sa predtým nestretli, ale stačilo niekoľko minút, aby som jej rolu vo filme ponúkol. Bola to rýchla voľba a opäť inštinktívna

Po filme Záškoláctvo alebo Bella a Sebastián znovu dávate mladému hercovi možnosť filmového debutu.

Sú to vždy zložité rozhodnutia, pretože rád dávam šancu mladým hercom s malým množstvom alebo žiadnymi skúsenosťami vo filme. Často je to boj. Spomínam si, ako som bojoval za presadenie Félixa Bossueta do role Sebastiána. Tentoraz sme päť absolvovali dlhé konkurzy s tisíckami mladých hercov, potom sme s mojou vedúcou castingov vzali stovku z nich a neskôr sme spomedzi nich pracovali s pätnástimi. Nakoniec sa presadil Louis a bol vynikajúci. Naučil sa pilotovať a zbožňoval to, napriek obmedzeniam spojeným s komplikovaným nakrúcaním.

Film Rozprestri krídla spolupracuje s Národným vzdelávaním, sú naň naviazané edukačné aktivity. Musia vo vašich očiach filmy rovnako slúžiť aj ako schránky poznania?

Je to pre mňa zásadný prvok, pretože problematika je naliehavá. Za posledných 30 rokov zmizlo z európskej oblohy viac  než 420 miliónov vtákov. Husi malé sú extrémne ohrozené. V najbližších rokoch sa priblížime k ešte katastrofickejším štatistikám.

Súčasné štúdie ukazujú, že v dôsledku globálneho otepľovania a vplyvu pesticídov sú takmer dve tretiny vtákov v ohrození a nie je prehnanou predpoveďou hovoriť o úplnom vyhubení druhov. Predstavte si, že jedného rána, už nebudú spievať žiadne vtáky. Budeme si ďalej užívať cestu bez toho, aby sme sa znepokojovali nad vyhynutím fauny a vyčerpaním zdrojov?

Tento film by som nemohol vytvoriť bez sprievodnej činnosti, ktorú vykonávame spolu s Allainom Bougrainom-Dubourgsom, Spoločnosťou na ochranu vtáctva (La ligue pour la protection des Oiseaux), Pobrežnou ochrannou agentúrou (Conservatoire national du Littoral), Prírodovedeckým múzeom a ministerstvom školstva. Jeana-Michela Blanquera očarilo posolstvo filmu, ale aj fakt, že sa stretne s niekým, kto bojuje, používa technológiu, aby dosiahol svoje ciele a zachránil živočíšny druh. Ide určite o pozitívnejšie informácie v porovnaní so všetkým, čo nám priniesli reportáže a dokumentárne filmy, týkajúce sa súčasnej situácie našej planéty.

Tento film je aj posolstvom nádeje s využitím našej inteligencie a poznatkov na nachádzanie riešení a nie nariekanie. Na tejto ceste sa spolu s Christianom Moullecom vydávame na operáciu, ktorá by nám umožnila odviesť 300 až 400 laponských vtákov smerom k bezpečným zónam. Emmanuel Macron nás už oboznámil s tým, že citlivo vníma tento projekt, podobne ako aj všetky európske orgány.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.