Prečo bábätká plačú a ako to vnímajú ich rodičia?

bábätká plačú

Asi všetci čerství rodičia svojho dieťatka sa zhodnú na tom, že prvých pár dní po narodení bábätka je naozaj fuška. Málo spánku (ak vôbec nejaký je), málo času, veľa starostí a veľa novorodeneckého plaču, ktorý značí pre novopečených rodičov asi najväčší stres. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo bábätká plačú?

Predstavy ideálnej harmonickej rodinky zrazu prasknú ako bublina a nastáva panika, čo bábätku je, keď tak neustále narieka.

Aj my sme boli zúfalí, keď náš drobec po prebalení či napapaní stále plakal. Keď si však uvedomíme, že je to jeho jediný komunikačný prostriedok, tak už ho začíname aj postupne chápať. Jedine krikom vyjadruje, že mu niečo chýba. Ešte nedokáže povedať: „Mama, bolí ma brucho.“ Tak všetky svoje potreby ako hlad, smäd, pocit tepla, chladu, mokrej plienky, únavy, nudy, pocitu osamotenia či fyzickej bolesti interpretuje plačom.

Ten niekedy nie je práve najpríjemnejší – väčšinou pripomína zvuk cirkulárky. V rodičoch sa pri takomto naliehavom zvuku zvýši hladina stresového hormónu v krvi a sú v pohotovosti. Takéto pocity však majú dôležitý evolučný význam. Pod vplyvom emocionálneho stresu sa snažíme čo najrýchlejšie nájsť príčiny kriku bábätka a odstrániť ich.

Ako to vnímajú novorodenci

Predstavte si, že ste po celých 9 mesiacov v brušku, v teple, v bezpečí a nič vám nehrozí. Potrava vám preteká priamo cez pupočník z placenty, príjemne vás to kolíše v rytme chôdze mamy a počujete melódiu jej hlasu. No zrazu, keď sa narodíte sa všetko zmení. Chlad, vzduch na koži, obrovské priestory, zmeny polohy, ostré svetlá, neznáme pachy či hlasy… Musíte sa popasovať s hladom, vyprázdňovaním, plienkami, oblečením a bolesťou. Na scénu preto prichádza jediná obrana – plač.

Koľko plačú bábätká?

Podľa výskumov z Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe, Max-Planckového ústavu a Ústavu sociálnej pediatrie a medicíny mladistvých v Mníchove deti neplačú najviac v prvých dňoch po narodení, ale až o niekoľko týždňov neskôr. Najviac však medzi 2. až 6. týždňom života. Nárekový vrchol dosahujú bábätká v šiestom týždni života. Pri nedojčených deťoch je to už v druhom týždni.

Za deň preplačú až 210 minút

Ako uvádzajú výskumy, v čase vyvrcholenia plačlivosti je priemerná doba plaču za deň 105 až 210 minút. Každé dieťa je iné, ale podľa prieskumov plače štvrtina bábätiek aj viac ako tri a pol hodiny denne, kým ďalšia štvrtina menej ako hodinu a trištvrte. Tie ostatné sú niekde medzitým. Dobrou správou je, že do 3. mesiaca klesá preplakaný čas na 20 až 60 minút za deň.

Podľa odborníkov ide o súvis s vnímaním dňa a noci. Postupne by dieťa malo prejsť k dlhšiemu spánku v noci. V šiestom týždni by malo prespať už 5 až 6 hodín. Výskumy tvrdia, že počas plaču sa uvoľňuje z nadobličiek do detského tela a mozgu stresový hormón kortizol. Pri utišovaní dieťaťa hladina hormónu opäť klesne. Kortizol môže vo vysokých hladinách pôsobiť v mozgu toxicky a poškodiť v ňom vyvíjajúce sa štruktúry.  Kortizol pôsobí pomaly a môže sa udržiavať v mozgu niekoľko hodín, u ľudí s depresiami aj niekoľko týždňov. Jeho vyplavovanie sa vypne až vo chvíli, keď dieťa začneme utišovať.

Reč bábätiek:

„Néh“ znamená „Som hladné“.

„Éh“ znamená „Potrebujem si grgnúť“.

„Ovh (Auh alebo tiež Oh),“ zvuk podobný zívaniu, ktorým naznačuje „Chce sa mi spať“.

„Éairh“ naznačuje bolenie bruška.

„Heh“ vydávajú deti, ktoré sa necítia dobre.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.