Poviedka o sklamaní z lásky: Odkazy nevery

poviedka

Milujete poviedky? A čo tie o nevere? Jednu nám napísala Janette Císařová. Možno sa v nej nájdete aj vy… No veríme, že ste nič podobné nezažili. Táto poviedka a jej riadky vás vtiahnu hlboko do deja. 

Poviedka s trpkým koncom

Zase si bol s ňou. Prekvapený, čo? Áno, viem to. Si v šoku, ale necítiš ani vinu, ani hanbu. Cítiš len prekvapenie a zvedavosť. Chceš vedieť ako? Tak prosím.

Za ten pol rok nášho spoločného a núteného nažívania sme si s tvojou malou konkubínou vytvorili systém odkazov. Začalo to možno náhodne, ktovie. Pod vankúšom v našej spálni, kde sme splodili našu dcéru, som našla jej lístok na MHD. Nie spodné prádlo, nie vlasy. To by bolo príliš jasné. Použitý lístok na MHD k zastávke pri našom dome. Nejazdil si na MHD od svojich študentských čias a ja každý použitý lístok hádžem do koša. Nedošlo mi to hneď. Keď som uložila malú spať a dala si dokopy pár zvláštnych detailov posledných týždňov, pomaly mi to trklo. To vieš, žene po tridsiatke to nepáli tak ako v dvadsiatke.

Sledovala som ťa. Nenápadne ale o to intenzívnejšie. Asi ako keď pavúk potichu striehne na svoju korisť, ale pozerá pritom iným smerom. Netušila som, čo vlastne hľadám a už vôbec nie, čo urobím s ďalším dôkazom. Proste som chcela vedieť čo najviac. Kde sa stretávate, ako často, čo robíte a hlavne kto je ONA. Úlomky vášho gýčovitého romániku ku mne prichádzali samé od seba. Nevymazané volania, škvrny na golieri košele, stupídné výhovorky neskorých príchodov domov.

Vedela, že o nej viem, zas až tak ma nepodceňovala. Ale nechápala, prečo nereagujem. Čakala obrovskú scénu, zbalené kufre, predstavovala si možno, ako kľačím pred tebou na zemi a prosím, aby si zostal a neopúšťal nás. Nič z toho sa nekonalo a ona začala byť netrpezlivá a možno trochu znudená. Pocit výhry nad zhrdenou manželkou sa nekonal a tak sa rozhodla tomu pomôcť. Najprv ten lístok, potom pohodená kniha o nevere a nakoniec nové tričko s ružovým srdiečkom pre našu dcéru.

P-E-T-R-A. Jediné slovo na tričku. Nevedel si si spomenúť odkiaľ sa objavilo u Emy v skrini a zbabelo si sa vyhovoril na babičku. Tváriš sa vydesene a pravdepodobne mi ani neveríš. Ale áno, tvoj miláčik je toho naozaj schopný.

Neboj, nezostávala som pozadu. Pocit sklamania, smútku a bolesti postupne vystriedala zlosť a bojovnosť. Ok, you wanna play, lets play, baby. Tak ľahko sa nevzdám. Nie teba, drahý, nepleť sa. Ty si pre mňa prestal existovať v tom momente, ako som nato prišla. Nechcela som to uľahčiť jej. Preto som ti so sladkým úsmevom chystala desiatové balíčky s nápisom „ďakujem za krásnu noc“, preto som ti posielala sexy SMS a strkala ti do vrecka tehotenské testy na ktorých stálo „neboj, nabudúce to vyjde.“

Dnes ale hra končí. Stále nevieš prečo? Išli sme autom z nákupu. Ema si vzadu spievala a ja som neprítomne hľadela pred seba. Niečo som si všimla na prednom skle. Zvláštne odtlačky. Naklonila som sa, aby som ich videla z iného uhla. Boli to odtlačky jej prstov na nohách. Desať stôp a desať rán. Zabolelo to, fakt hej. Už som ten pocit ani nečakala, ale na chvíľu sa mi naozaj zastavilo srdce a vybavil sa mi obraz, ako držíš čerstvo narodenú Emu v náručí a plačeš šťastím. Je to preč, všetko je preč. Definitívne. Hlavne teraz neplač. Ty nemáš nárok na slzy a už vôbec nie na odpustenie. Máš už nárok len na ňu. Nesnaž sa nič povedať, mlč. Tvoje slová sú prázdne ako náš vzťah. Odíď, hneď.

Počkaj, toto jej vezmi – môj posledný odkaz. Fotka nás dvoch s Emou v perinke. A jediné slovo –  „Gratulujem“.

Páčila sa vám táto poviedka o nevere? Máte podobnú skúsenosť? Pošlite nám ju aj vy!

Janette Císařová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.