Ťažko povedať, ktorý z tých všetkých prívlastkov, čo dostalo mesto Bangkok je najvýstižnejším. Každý má niečo do seba a určite je viac než primeraný. Mne sa metropola Thajska podobá na pizzu.
Dá sa povedať, že mesto je naozaj rozdelené na viaceré časti. Keď sú spolu, tak tvoria dokonalý celok, ktorý padne vhod skutočnému gurmánovi, ale aj tomu, čo má do vrecka trochu hlbšie. No a každý kúsok tejto dokonalej skladačky si môžem aj ja sám ochutiť presne podľa toho, ako to mám rád ja. Tak, ako pizza, tak aj Bangkok sa dá ochutnať kedykoľvek. Ráno, na obed, večer alebo aj uprostred hlbokej noci. Nechcel som to však s ničím prehnať, lebo by sa mi rýchlo zatočila hlava z toho, čo všetko si na svoje pomyselné jedlo môžem naložiť.
Do hlavného mesta som prišiel už, ako turista, ktorý má absolvované niektoré iné svetové metropoly.
Výhodou tejto destinácie je aj to, že letenky môžeš pohodlne kúpiť aj cez slovenské stránky.
Denný Bangkok je celkom iný, ako ten nočný. Celé mesto cez deň akoby bolo niečím celkom iným. Krásne a nablýskané chrámy dennodenne vítajú zástupy turistov z celého sveta, aby sa mohli kochať na tom, čo vybudovali predošlé generácie.
No a večer mnohí rýchlo zabudnú na to, ako sa len pár hodín dozadu klaňali niektorej zo sôch s podobizňou Budhu. Tú vymenia za predstavenia, v ktorých hlavné úlohy zohrávajú ľudia. Ženy aj muži, dievčatá aj chlapci a nie je žiadnou novinkou ani mix oboch pohlaví v jednom tele. To, ku ktorému má dotyční bližšie, sa každý dozvie mnohokrát až vo „finále“.
Čo som stihol cez deň
Ak patríš medzi tých, ktorých zaujíma len tá nočná podobizeň Bangkoku, tak pokojne preskoč dole o niekoľko riadkov nižšie, pretože reči o tom, ako som si užil chrámy, ťa do varu asi nedostanú. Ak však chceš vedieť, čo sa mi tu páčilo aj cez deň, tak teda spozorni.
Mesto, ktoré je bohaté nie len na históriu
Asi najväčšia atrakcia, ktorú by podľa mňa nemal minúť žiaden turista je Kráľovský palác. V meste ho pozná asi každý. Preto je ľahké sa k nemu dostať. Ja som si chcel vychutnať plavbu loďou po rieke. Preto som sa doviezol Skytrainom (niečo ako nadzemné metro) k najbližšiemu prístavisku lodí a za cca 1 € (40 THB a bolo to 9 zastávok) sa tam doplavil, ako pravý námorník zo štrnástého storočia. Počas plavby pred každou zastávkou, obsluhujúci personál aj v angličtine vopred hovorí, kde bude loď stáť. Okrem toho hovoria aj to, kam sa dá odtiaľto dostať. Takže ak by som chcel ísť do čínskej štvrti, na najväčší kvetinový trh alebo na plávajúce trhy, tak by som to musel prepísknuť len vtedy, ak by som bol hluchý alebo by som nevedel ani jeden z jazykov, ktorými rozprávali (Thajčina, Angličtina).
O tom, čo všetko sa tu dá vidieť písať nejdem, lebo je to skutočne obrovský komplex a skladovať toľko informácii nezvládne ani moja mozgová kapacita. Našťastie však máme internet a jeho vedúceho smeny – pána Gúgla, ktorý tento problém každému pomôže vyriešiť.
Loď na druhú stranu brehu rieky Chao Praya je záležitosť za 4 THB. Aj samotná plavba je veľmi krátka. Asi je len málo pohľadníc na svete, ktoré nezobrazujú práve toto miesto. Ide o krásny biely chrám Wat Arun, kde ma pustili za 50 THB. Dá sa povedať, že je asi aj dosť na škodu, že práve počas mojej návštevy je hlavný – stredný chrám pod lešením. Zo zážitku na tomto mieste to neuberá, ale pre oko fotografa je to citeľná rana. Asi 10 minút pešo je vzdialená ďalšia skvelá vec. Aby sa mi lepšie kráčalo, kúpil som si od milej tety zmrzlinu v čerstvom kokose (50 THB). To ti je neskutočná vec! V okamihu prestal pre mňa Bangkok existovať a venoval som sa len čerstvému kokosu so studeným osviežením. Ani neviem ako a už som aj bol na ďalšom mieste – Wat Pho.
Okrem mnohých krásnych malých kaplniek tu Thajci skrývajú ležiaceho Budhu. Je to fakt obor a nechcelo sa mi veriť, že je naozaj taký obrovský. Vstupné do tohto areálu je 100 THB. V tejto cene je aj malá fľaška vody na pitie (skúsil som si vypýtať aj ďalšiu a vôbec s tým nebol problém). Viem, ako sa dá tento polatok za vstup prekabátiť. Ak by som pri kontrole vstupeniek ukázal thajský doklad (ID), tak to mám zadarmo. Keďže mám len ten slovenský a ten mi bol prd platný, tak som si to musel zaplatiť aj ja.
Lode premávajú skutočne veľmi často. Ak si priplatíte, tak sa môžete zviezť aj na súkromnom rýchločlne
Jednu z posledných zastávok, ktoré som mal naplánované počas denného Bangkoku, bol Lumpini Park. Tak, ako má New York – Central Park, Bratislava – Sad Janka Kráľa, tak má aj hlavné mesto Thajska svoje zelené pľúca. Za ranných hodín som sa tu pobral na príjemnú prechádzku, aby som mohol sledovať, ako tu dôchodcovia v ladných pohyboch cvičia Tai-chi. Ráno ma však neohlásene prepadli žalúdočné ťažkosti, a preto som sa z parku musel odpratať kade ľahšie. Ak by som to neurobil, tak by zrejme niekto musel odpratávať usvedčujúce materiály po mne.
Veril som v nejaký zázrak, že si to hnačky rozmyslia, no márne. Posledným bodom mal byť výstup na nikdy nedokončenú budovu mrakodrapu, odkiaľ som chcel fotiť mesto z výšky. Zrejme niekedy nabudúce, kým ma zas nedobehne hnačka.
Čo som videl v noci
Na túto časť sa zrejme tešia viacerí. Obzvlášť tí, čo preskočili predošlú kapitolu o dennom Bangkoku. Poďme teda rovno k veci.
Celkom iná zábava sa dá zažiť v tomto meste za nočnej atmosféry. Zrejme je to celosvetovo známe, že práve tu si chodia vyhodiť z kopýtka (a nie len z neho) mnohí turisti z celého sveta. Ak sa niekomu nechce trepať až do Pattaya City (Mekka sex turizmu), tak mu určite vyhovie aj práve táto metropola.
Zrejme najznámejšou časťou nočného harašenia a podivných ženských šou je časť mesta, ktorá sa volá Nana. Nebol som tam, takže nemám z nej čo opísať. Môj hostel bol však len 15 minút pešo od nočného trhoviska Silom. No a tam sa dá okrem suvenírov so slonom zaplatiť asi všetko.
Na tomto trhovisku je šanca vyhnúť sa ponuke na sex resp. niečomu so sexom spojené asi taká mizivá, ako to, že ľudia osídlia inú planétu do konca tohto kalendárneho roka. Pokojne si to prerátaj.
Na jeden meter štvorcový tu pracuje asi tisíc pofidérnych týpkov, ktorí ma lákali na skutočne kadejaké aktivity. Tanečnice pri tyči, erotické masáže, spoločníčky na noc, S&M predstavenie, legendárnu ping pong šou… No skrátka, v repertoári toho majú toľko, že sa to všetko zrejme ani za jednu noc stihnúť nedá.
Títo pouliční dohadzovači lásky sú mnohokrát veľmi otravní a doterní. Mňa na nich však najviac zaberalo, ak som stále dookola opakoval na ich výzvy: “No, no, no“, až kým ich to neomrzelo a rozbehli sa za niekým iným. Keď ma omrzelo aj to nekonečné opakovanie, tak som už ani neodpovedal a bez slova pokračoval ďalej.
Aby to však nevyzeralo, že chcem byť len za slušného, tak som mal v pláne pozrieť si aj spomínanú ping pong šou. Chcel som vyzerať čo najviac odpudivo, tak som teda nakúpil najskôr suveníry a potom sa s plnými taškami nechal uloviť prvému dohadzovačovi. Ten bol vskutku rýchly. Nasľuboval mi toho určite viac, ako nasľuboval svojej žene, keď ju žiadal o odpustenie.
Samotná šou funguje tak, že ma posadili so všetkými mojimi taškami k stolu vedľa pódia, kde sa znudene pohupovali dievčatá rozmerných a kyprých tvarov po 30-tke v tom lepšom prípade a v tom horšom, ani radšej nechcem vedieť, koľko rokov mali.
Môj plán s taškami nevyšiel, lebo som sa ani nestihol posadiť a už bola vedľa mňa nejaká „kráska“. Tieto dievčatá sú možno príjemné spoločníčky, no ja som tu mal športovú úlohu. Chcel som vidieť, ako sa hrá v Bangkoku pingpong. Preto som stále dookola odpovedal, ako obohratá platňa to svoje: „No, no, no“ a tašky so suvenírmi stále prehadzoval z boka na bok.
Zabralo to až potom, ako odo mňa odišla tretia dievčina. Medzičasom sa na pódiu vystriedali dievčatá, ktoré svojim prirodzením trúbili na trúbku, strieľali šípky do balónov, nechali si odtiaľ vyťahovať asi „kilometer“ dlhú šnúru. Dorazilo ma keď odtiaľ vystreľovali banány do publika. Po tom všetkom prišiel aj samotný pingpong, no z predošlých vystúpení som bol značne znechutený a pravdupovediac som rýchlo uvažoval o odchode.
Pri platení sa ma ešte snažili tetušky oklamať o celkom poriadny balík peňazí, no nie celkom sa im to našťastie podarilo. Daj si na to pozor aj ty!
Bangkok bol pre mňa skutočne, ako pizza, ktorej chute si každý vyskladá sám podľa vlastného gusta. Je jedno či má byť sladký, exotický alebo pikantný. Každý tu nájde presne to, čo hľadá. Každopádne je to viac než príjemné mesto a podľa mňa aj ideálne pre niekoho, kto ešte nikdy pred tým nemal kontakt s Áziou.
