Veľká noc a naši predkovia: Prečo vyberali ústami kamienky z potoka?

veľká noc

Veľká noc – najvýznamnejší a najstarší sviatok všetkých kresťanov sa už blíži a každý sa na ňu pripravuje iným spôsobom. Niekto už leští všetko čo sa dá, vypeká, maľuje kraslice, pletie korbáče alebo ešte stále drží 40 dňový pôst. Dnes si pripomíname veľkonočné sviatky hlavne cirkevnými obradmi a tradíciami ako šibanie, polievanie či maľovanie kraslíc. No viete aké veľkonočné tradície dodržiavali naši predkovia?

Veľká noc pripadá na marec alebo apríl. Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a trvá až po Bielu sobotu. 

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok sa niesol v znamení zelenej! Zvykom totiž bolo pripravovať zelené jedlá. Obľúbený bol najmä špenát alebo kapusta, aby boli ľudia celý rok zdraví. V tento deň bolo hlavnou úlohou poupratovať maštale a postarať sa o dobytok. Jedným z morbídnych zvykov Slovanov bolo, že počas Veľkej noci sa chodili na hroby v prítomnosti mŕtvych najesť. V závere programu im nechali na hroboch kraslice a jedlo.

Aby boli naši predkovia počas roka fit, držali sa zvyku umývania sa rosou skoro ráno. Tiež nám odporúčajú, aby sme sa na Zelený štvrtok nehádali ani nič nepožičiavali. Odmenou by malo byť, to že sa vyhnete sporom a budete mať prasiatko plné peňazí.

Zo štvrtka na piatok

Ľudia mali kedysi „výbornú vychytávku“ proti strigám. Starí Slovania verili, že práve v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali bosorky. Tie vraj poriadne žúrovali, tancovali, čarovali, kradli kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Vyriešili to tak, že zárubne stajní pretreli starým dobrým cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. A do toho všetkého ich ešte plašili rapkáčmi, keďže verili, že sa boja hluku. Hmm, a kto tu bol potom ten bláznivý…

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania a v ľudových poverách sa spája s magickými silami. Záhradkári pozor! Podľa tradícií by sa v tento deň nemalo hýbať pôdou, okopávať zem ani sadiť. Okrem toho nám naši predkovia neodporúčajú ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou.

Ak túžite po krásnych zuboch, môžete vyskúšať nasledujúci zvyk. Ľudia sa na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhli všetky choroby. No ako bonusom pre zdravý chrup bolo, že sa snažili ústami uchopiť z dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu. Ak sa vám to podarí, podľa starých tradícií by vás nemali bolieť zuby. Nevedno, či po tejto skúsenosti, naši prapraprarodičia ešte nejaké zuby mali.

Biela sobota

V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. A prečo biela? Názov pochádza od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (bohoslužba na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Alebo môže názov pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania. Na Bielu sobotu sa ľudia starali o úrodu svojich polí. Kládli na ne krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Pred požiarom domov vás mali ochrániť uhlíky, ktoré pokladali za trámy. A nasledovalo, pre nás známe, pletenie korbáčov, zdobenie vajíčok, upratovanie či pečenie.

Veľkonočná nedeľa

Práve Veľkonočná nedeľa predstavuje najväčšiu slávnosť kresťanského cirkevného roku, pretože sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. V tento deň všetci utekali do kostola, aby im posvätili veľkonočné jedlá. To pretrváva dodnes. Naši predkovia boli naozaj štedrí ku každému a všetkému. Kúsok posväteného jedla dávali každej návšteve, na pole, do studne či do záhrady. Veď nech si aj studňa „pošmákne“.

Veľkonočný pondelok

Tradície v tento deň sa preniesli z minulosti do súčasnosti. Veľkonočný pondelok predstavuje čas zábavy, kúpačky či šibačky. Pre niektoré ženy a dievčatá to niekedy nie je až tak švanda, keďže ich môžu muži a chlapci beztrestne vyplieskať a vytopiť pod vodou. Pretože je voda symbolom zdravia, krásy a mladosti, na tento „beauty ozdravný” rituál sa celkom „dobrovoľne“ podujmeme.

Na západe Slovenska majú v obľube šibanie a na východe zas oblievanie. Výprask zeleným prútikom by mal zabezpečiť zdravie, rast, hojnosť a znovuobnovenie sily. A tú budú ženy potrebovať. Veď viete, čo nasleduje deň po Veľkonočnom pondelku. Deň, kedy môžu dámy vyúčtovať predchádzajúci deň pánom.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.