Prečo si dala hackerka Lisbeth Salanderová vytetovať draka na chrbát?

V piatej časti série Muž, ktorý hľadal svoj tieň sa dozviete napríklad aj to, prečo si dala hackerka Lisbeth Salanderová vytetovať draka na chrbát. „Nemôžeme si predsa myslieť, že dievča ako ona, si na chrbát dá vytetovať draka len tak bez príčiny,“ hovorí David Lagercrantz a dodáva: „Záhada, ktorá sa ukrýva za Lisbethiným tetovaním ju stvorila.“

Novinka ponúka napínavý príbeh o zneužívaní štátnej moci, o problematike rodinnej cti. O mafiánskej brutalite, ale aj o tieňoch minulosti, ktorých sa Lisbeth Salanderová nedokáže dodnes zbaviť.

Najprv zistí pravdu, potom sa pomstí.

Lisbeth si odpykáva krátky trest v ženskej väznici Flodberga a za každú cenu sa snaží vyhýbať konfliktom s ostatnými väzenkyňami. Netrvá však dlho a Benito, neformálna vodkyňa medzi ženami, ju brutálne napadne. Zastala sa totiž mladej Bangladéšanky, ktorú Benito dlhodobo šikanuje vo vedľajšej cele.

Vo väznici Lisbeth zakrátko navštívi jej starnúci poručník Holger Palmgren. Tvrdí, že sa mu podarilo získať dokumenty, ktoré vrhajú nové svetlo na obdobie, keď ju ako dieťa zneužívali.

Lisbeth požiada svojho známeho, priateľa a novinára Mikaela Blomkvista, aby jej pomohol s pátraním po dávno zabudnutej pravde. Stopa ich privedie k Leovi Mannheimerovi, spoluvlastníkovi fondu Alfreda Ögrena, s ktorým má Lisbeth spoločného viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta herec Alfréd Swan:

Po knihe Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti je novinka Muž, ktorý hľadal svoj tieň teda ďalší literárny počin významného švédskeho autor, ktorého si pozostalí Stiega Larssona vybrali, aby pokračoval v písaní Millennia.
Pre Lagercrantza to bola nesmierna výzva, pretože práve Larsson je považovaný za autora, ktorého dielo zadefinovalo pojem „severské krimi“.
Viac mrazivých príbehov z drsného severu nájdete na
www.severskekrimi.sk
David Lagercrantz pôsobí ako novinár a spisovateľ. Vydal niekoľko veľmi úspešných kníh, špecializoval sa najmä na biografické knihy o významných osobnostiach – švédskych aj svetových.
Lagercrantz zaznamenal výnimočný svetový úspech v roku 2011 životopisnou knihou o najlepšie platenom športovcovi s názvom Ja som Zlatan Ibrahimovič. Stala sa jednou z najúspešnejších švédskych kníh súčasnosti. Bola nominovaná na prestížnu Augustovu cenu v roku 2012 a zaznamenala aj množstvo ďalších medzinárodných úspechov. Kniha Ja som Zlatan Ibrahimovič bola preložená do 30 svetových jazykov a predali sa z nej milióny kópií.
V lete v 2013 Davida Lagercrantza oslovili, aby napísal pokračovanie svetoznámej trilógie Millennium Stiega Larssona. Lagercrantz sa zhostil tejto neľahkej úlohy naozaj bravúrne. Kniha Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti vyšla v auguste 2015 simultánne v 26 krajinách a bola preložená do 24 jazykov.
Celkovo sa zo série Millennium predalo 89 miliónov a bola publikovaná v 52 krajinách sveta. Z knihy Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti sa predalo doteraz viac ako 6 miliónov výtlačkov.
Začnite čítať novinku Muž, ktorý hľadal svoj tieň hneď teraz.

Obrázok s odkazom na Conepovies Komunikačná kartová hra
Predchádzajúci článokOsud zvykne zamiešať karty inak ako chceme…
Ďalší článokNamotáva vás? Odhaľte ho skôr než bude neskoro!
Som knihoholik. Priznávam. Nevydržím deň bez toho, aby som neprečítal aspoň pár strán nejakej knihy. A občas si nájdem čas, aby som sa podelil o svoje dojmy a postrehy.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.