Práca z domu je fajn. Pravdu povediac fajn, pokiaľ vám za chrbtom nečíha malé chlpaté „uhavkané“ decko. Raz chce niečo pod zub a dožaduje sa aj tretích raňajok búchaním predných labiek o chladničku, inokedy sa sťažuje na nedostatok masérskych a škrabkacích služieb vrčaním.
Práca z domu fajn, pokiaľ vám za chrbtom nevyštekuje malý chlpáč.
Čo už s ním, s tým zarasteným vrtichvostom. A odolať sa mu nedá ani keď sa snaží nahradiť poplašné zariadenie či prerastenú dogu, ktorá si chráni svoje gazdovstvo. Pes je pes a to sa nezaprie! A keď sa hovorí, že je to najlepší priateľ človeka, tak to asi myslia fakt vážne. Veď kto by mi vedel tak vrúcne asistovať pri mlátení do klávesnice, keď sa pokúšam kreatívne myslieť, a potom sa nežne odreagovať pri masírovaní kučeravej hrivy.
Keď praktizujem dôležitý hovor najradšej by sa zapojila do rozhovoru. Prečo práve vtedy musí dostať „štekací záchvat“? Viem, snaží sa mi pomôcť a byť užitočná.
Taktika, ktorú najčastejšie využíva na to, aby ma „vypudila“ z pracovného miesta:
- príde ku mne
- uprene pozerá do očí
- vrtí chvostom
- udržiava očný kontakt
- vydáva „mraučavo-ukňučané“ zvuky
- pri malom pohybe naznačí, že ide so mnou
- keď sa postavím – okamžite trieli ku dverám
- očným kontaktom a švihaním „anténky“ ma vábi, aby som otvorila dvere
- keď ich otvorím, nevychádza von (pretože prší a je jej zima)
Odpúšťam ti, Terinka, že si ma dnes ráno zobudila tvojím besným škrekľavým dychom. Ale ty si len chránila teritórium a snažila sa slušne vypudiť robotníka z domu. Veď čo tu má čo búchať do podlahy!?
Nabudúce toho malého tvora radšej zapojím do pracovného procesu a snáď z neho aj niečo prospešné vylezie. Smradľavé príspevky, ktoré rituálne končia na záhrade nerátam.
