Knižná novinka Sleduj ma od autorky A.V. Geigerovej

Novinka Sleduj ma je príbeh o mladých, pre ktorých sú online vzťahy neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Občas sa však môžu vymknúť spod kontroly. Vedú do slepej uličky a my si ani neuvedomíme, že robíme chybu. Niekedy je príliš neskoro…

O čom je kniha Sleduj ma? Tessin svet je veľmi malý. Pre chorobu zvanú agorafóbia, strach z voľných priestranstiev, nevychádza z izby. Jediný únik z nepeknej reality pre ňu predstavuje jej idol, popový spevák Eric Thorn. Keď píše tweety svojim fanúšičkám, Tessa má pocit, ako by sa prihováral priamo jej.

Eric má zo svojich posadnutých fanúšičiek strach. Uctievanie jeho osoby sa mu zdá prehnané. A fakt, že ich v tom jeho nahrávacia spoločnosť podporuje, mu vôbec nepomáha.

Keď rukou fanúšičky príde o život iný mladý spevák, Eric pochopí, že je čas konať. Rozhodne sa zničiť svoj dokonalý obraz na Twitteri a začne od najvernejších priaznivcov. No jeho plán znepriateliť si používateľku @TessaSrdceEric skončí fiaskom a neočakávaným vzťahom, ktorý je hlbší, v aký by sa vôbec odvážil dúfať. A keď sa tí dvaja stretnú naživo, všetko naberie nečakaný spád…

Autorka A.V.Geigerová je epidemiologička, ktorá trávi priveľa času na sociálnych sieťach. Cez deň študuje psychické a reprodukčné zdravie žien. V noci sa venuje fanúšikovaniu, sledovaniu ľudí na Twitteri.

Začítajte sa do novinky Sleduj ma, ktorú kúpite aj tu.

Sleduj ma

„Nie si posadnutá. Je to projekcia.“

„Projekcia?“ Tessa vyzrela spoza hustých dlhých hnedých vĺn, ktoré si poslednú polhodinu stále zaplietala a rozplietala. Neisto sa zadívala na svoju psychoterapeutku, doktorku Reganovú, ktorá sedela na opačnej strane miestnosti.

„Je to veľmi častý obranný mechanizmus,“ vysvetlila doktorka Reganová. Tón jej hlasu, ako zvyčajne, neprezrádzal nijakú emóciu – bola ako ľudský ekvivalent generátora šumu –, no zatiaľ čo rozprávala, znepokojivo sa ošívala. Sedela na nízkom ružovom sedacom vaku s nohami prekríženými v členkoch v snahe zachovať si profesionálne vystupovanie. Za normálnych okolností sa s klientmi stretávala len vo svojej kancelárii, no kvôli Tesse urobila výnimku.

Tessa skĺzla pohľadom na pančuchy staršej ženy, nazberané na kolenách, a neubránila sa obdivu. Vyžadovalo si obrovskú statočnosť znášať texaské horúčavy v silonkách. Ona sama mala na sebe len top a šortky na spanie, ktoré jej ledva zakryli vrchnú časť štíhlych stehien.

„Projekcia,“ zopakovala doktorka Reganová. „Tento termín používame vtedy, keď človek pripisuje vlastné myšlienky a pocity inej osobe, v tvojom prípade celebrite.“

„Ale ja som Erica Thorna nikdy nestretla. Nikdy som nebola ani na jeho koncerte.“

Doktorka vzala Tessin denník a prelistovala ho na začiatok. Kresby srdiečok, lesných príšer a tvárí bez očí na obale nekomentovala. Zabudni na projekciu, pomyslela si Tessa a zvraštila nos. Radšej by sa mali porozprávať o tom, prečo neznesie ani len pohľady načmáraných ľudí.

Doktorka Reganová ukázala na jeden z Tessiných prvých zápiskov. „Povedz mi o tomto. Čo ťa tak zaujalo, aby si o ňom začala písať?“

„O Ericovi?“ Tessa sa načiahla za špirálovým blokom a prebehla pohľadom popísanú stránku. „Myslím, že som pozerala TMZ. Zachytili ho, ako kráča po New Yorku s nejakou herečkou zo seriálu Roztomilé mrchy. Pochopiteľne, z toho vyvodili, že s ňou chodí.“

„Ale o tom si nepísala.“

„Samozrejme, že nie. Poznáte stránku TMZ? Podobá sa na fanúšikovskú fikciu, len ešte menej uveriteľnú.“

Doktorke vyskočilo jedno obočie, čo bolo asi najbližšie k prejavu skutočnej emócie. Prstom si posunula okuliare v kostenom ráme. „Povedz mi, čo si namiesto toho napísala.“

Tessa si pritisla kolená k hrudi. Pri spomienke na to, ako ju ten zrnitý paparacovský záber vtedy ochromil, pocítila zvláštny nepokoj. Eric a to dievča… Nevyzeral, akoby bol na rande. Ani trošku. Na videu kráčal rýchlo, ponáhľal sa a ustavične sa obzeral. Potom ho kamera ešte väčšmi priblížila. Akoby sa prenikavými modrými očami pozeral priamo do kamery. A ten výraz…

„Nevyzeral ako šťastný chalan s novou frajerkou,“ povedala Tessa terapeutke. „Aspoň podľa mňa.“

„A ako teda vyzeral?“

Tessa zavrela oči. „Ako niekto vystrašený na smrť.“

„Dobre, Tessa.“ Doktorka Reganová pochvalne prikývla. „A čo by to mohlo vypovedať o tvojom vlastnom psychickom stave?“

„Chcete povedať, že si to vymýšľam? Že to ja som vystrašená na smrť?“

Doktorka sa predklonila a zastrčila si prameň šedivejúcich vlasov za ucho.

„Je to možné,“ pripustila Tessa pomaly. „Asi je to jedna z vecí, ktorej sa bojím najviac. Kráčať po ulici v preplnenom meste s pocitom, že ma niekto prenasleduje…“

Doktorka Reganová zavrela denník. „Skvelé. Pokračuj.“

„No nebolo to po prvý raz,“ premýšľala Tessa nahlas. „Vždy keď sa pozrie priamo do kamery, vidno mu v očiach záblesk strachu.“

„Strachu z čoho?“

„Akoby sa nazdával, že ho niečo prenasleduje. Prenasleduje alebo…“ Tessa stíchla, hľadala správne slová. Pohľadom sa pristavila na obálke denníka s nakresleným sŕňaťom, bežacim ako o život. „Alebo možno loví? Neviem.“

„To je veľmi zaujímavé, Tessa.“

„Vážne? Je to zaujímavé?“ Tessa sa neubránila smiechu. Zaujímavé. Asi jeden z psychologických termínov pre prípad, keď pacient omieľa dookola to isté.

Vždy keď sa rozhodne zapísať si svoje myšlienky, skončí pri tom, že píše príbehy o Ericovi Thornovi. Zaplnila nimi už dva denníky. „Nie je to veľmi zdravé, však?“

Doktorka vytiahla žltý zápisník a rýchlo doň niečo načmárala. „Možno sa pri skúmaní vlastnej úzkosti cítiš bezpečnejšie, keď ju pripíšeš niekomu inému. Vlastne to môže byť celkom užitočné, ak vieš, čo robíš. Skús popremýšľať o tom, ako sa môžu tvoje teórie o tejto celebrite spájať s tým, čo stalo v júni.“

Tessa vydala priškrtený zvuk a kolená si pritisla k hrudi ešte silnejšie. Celý jún strávila v New Orleans na osemtýždňovom kurze kreatívneho písania. Teda mal trvať osem týždňov. Tessa však odtiaľ v polovici ušla a ukryla sa v bezpečí svojej izby. Leto sa už takmer končilo a ona ešte stále nebola pripravená rozprávať o tom, prečo vlastne ušla. „Nie… povedali ste, že nemusím… kým nebudem pripravená…“

„Dobre, Tessa.“ Doktorka Reganová ju upokojila gestom. „Nezabudni zhlboka dýchať. Presne tak.“

Tessa preglgla. Znovu hrozilo, že ju pochytí úzkosť, no rozhodla sa, že upriami pozornosť na to, čo ju vždy dokázalo rozptýliť. Eric. Eric Thorn. Tessa v duchu odriekala jeho meno a zhlboka sa nadychovala. Terapeutka ju učila, že má zadržať dych a počítať do päť, no ona si

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.