Černicové dievčatá je príbeh o ženách so spálenou dušou, prevoňaný medovkou a materinou dúškou, pretkaný tŕňmi, bolesťou a vierou v zázraky zo zelenej záhrady.
„Každé ženské oči skrývajú príbeh. Černicové dievčatá skrývajú ale také, aké by žiadna žena zažiť nemala,“ tvrdí o knihe herečka a moderátorka Michaela Majerníková. „O takých je táto kniha, ktorá sa až prekvapivo ľahko číta. A potom je ešte o bylinkách, na ktoré sa môžete vždy spoľahnúť, či už v dobe povojnovej, či v tej dnešnej všetko dávajúcej.“
Ema má mamu a aj ona je mama. Zrazu je však sama – jej manžel Tobias nečakane zomrel. Zanechal jej zásuvku plnú starých obrázkov, zápiskov a tajomstiev rodiny a krajiny, s ktorou ju nikdy nezoznámil.
Ema sa spolu s deťmi vydá na cestu za minulosťou svojho muža, za koreňmi rodu jej synov, za tajomstvami žien ukrývajúcich spálené duše v hustom černičí. Spolu s liečivými bylinkami v starej záhrade, takmer navlas rovnakej ako bola tá, v ktorej vyrastala, zbiera pradienka jednotlivých osudov a postupne ich spletá do veľkého príbehu o zranených, no múdrych ženách a o každodenných zázrakoch odohrávajúcich sa medzi bylinkovými záhonmi.
Pozrite si, čo o svojej knihe hovorí spisovateľka Zuzana Široká:
Zuzana Široká je typická knihomoľka. Číta, kde sa len dá, a v jej žltom dome pod lesom nenájdete miestnosť bez kníh. Dve deti, sivá mačka a dokonca aj vlastné literárne postavy ju dennodenne presviedčajú o tom, že nezabudnuteľné príbehy sa odohrávajú aj v obyčajnej kuchyni.
Debutovala knihou Šťastie na mňa spadlo z neba. Po nej vydala úspešné novely Tiene bieleho orgovánu a Polámané krídla. Sága Jabloňové lásky patrí čitateľsky k najobľúbenejším.
Začítajte sa do novinky Černicové dievčatá:
V to leto sme zbierali spomienky na šťastie: do kornútkov od zmrzliny, za tričká, do hubárskych košíkov, do staniolu od čokolády a vriec na odpad. Boli ich desiatky – chlpaté chumáče bodliakových semien vypustené spod trička počas jazdy autom na diaľnici, marmeláda z lesných malín a salvy smiechu v kostole.
Stovky mozaikových sklíčok konzervujúcich smiech, šteklenie na šiji, chute slnka a záchvaty kýchania z huňatej srsti bezprizornej sivej mačky, ktorá si nás aj za cenu histamínového šoku silou-mocou chcela adoptovať.
Keď prišla jeseň, dážď, chlad a beznádej, vyťahovali sme zásuvky plné zážitkov, vytriasali vrecká letných šiat, otvárali domáce lekváre a celí zúfalí sme dúfali, že zásoby spomienok, šťastia a tepla vydržia naveky. Veľmi sme ich v tie dni potrebovali.
Aj ten novembrový utorok, rovnako ako každý októbrový štvrtok, alebo trebárs hocijaká marcová streda či májový pondelok, sa začal príliš skoro: presne dve minúty pred šiestou, po príliš krátkej noci, zapípal budík a vykatapultoval nás do ďalšieho hektického rána. Nič nenaznačovalo, že bude posledné – uzlík na retiazke plnej rovnakých ošúchaných perličiek. Nijaká predtucha, mihotavý slnečný lúč za závesom či zimomriavky na šiji.
Tento príbeh prináša nový Knižný kompas.
www.KniznyKompas.sk
Vaša cesta ku knihám.
