Pomstivý kamarát z detstva, osamelý milý muž, Olívia. Všetci máme kdesi v sebe ukryté tajomstvá. Alebo iba niektorí z nás? Katarína Gillerová patrí medzi najobľúbenejšie slovenské autorky. Na svojom konte má už 16 kníh a mnohé vychádzajú v druhom vydaní. Jej najnovší román Dievča v zrkadle opäť ponúka pútavý dej s prekvapujúcimi zvratmi a témy, ktoré chytia za srdce každú ženu.
Hotely, koncertné sály, ustavičné cestovanie – tak vyzeralo detstvo Olívie, ktorej rodičia mali kapelu. Chýbali jej kamarátky a pocit rodinnej istoty. Tú neskôr nachádza ako dospelá v Jonášovej rodine. Olívia sa snaží potlačiť traumy z detstva a teší sa na spoločný život s Jonášom.
Do jej plánov nečakane zasiahne príchod nového šéfa do firmy – bývalého spolužiaka, ktorého kedysi odmietla. Keď sa šéf rozhodne využiť túto príležitosť, aby sa jej pomstil, Olívia nachádza oporu v kamarátke Dorote, ktorá sa sama snaží vyrovnať so životnými sklamaniami.
Nádejou pre Dorotu sa stáva sympatický osamelý muž, ktorý ju zahŕňa pozornosťou. Keď však kamarátky nájdu v pivnici jeho vily ukrytú bábiku a detské oblečenie, nádej sa mení na podozrenie…
Dievča v zrkadle je príbeh o tom, ako nás detstvo výrazne ovplyvňuje v dospelosti. Ako vplýva na náš pohľad na svet, na vzťahy s ľuďmi, na schopnosť utvárať si priateľstvá a podľahnúť láske.
„Inšpiráciou k príbehu o Olívii mi bola poznámka jednej mojej kolegyne kedysi dávno o tom, že nemala žiadne kamarátky v detstve, lebo stále bola kdesi na cestách s rodičmi – hudobníkmi, a tento spôsob života ju ovplyvnil aj neskôr v dospelosti,“ rozpráva Katarína Gillerová.
Pesnička ku knihe
V knižke nájdete aj milý bonus. Je tam QR kód, ktorý keď zosnímate, prehrá vám video – pesničku Hra na milovanie. Text napísala autorka knihy Katarína Gillerová, hudbu zložil Ľubomír Bublavý a spieva Martina Pavlíková.
Začítajte sa do novinky Dievča v zrkadle:
Spoznala som ho presne päť sekúnd po tom, ako vstúpil do miestnosti.
Práve som bola otočená chrbtom, zatvárala som v kancelárii okno, aby nebol prievan, keď sa u nás objaví nový šéf. Robili sa okolo toho tajnosti, po firme niekoľko mesiacov kolovali protichodné zvesti a všetci sme z toho boli už dosť nervózni.
Spoza tmavého mraku vykuklo slnko tak náhle, až som musela prižmúriť oči. Považovala som to za dobré znamenie. Slnko rovná sa šťastie. Ak by zahrmelo alebo sa spustil dážď, bola by to pohroma.
Do tejto chvíle som sa cítila šťastná a bola som presvedčená, že to tak bude navždy. Že vo svojich tridsaťjeden rokoch som konečne našla všetko, čo som doteraz nemala. Lásku. Prácu, ktorá ma baví. Príjemných ľudí. Dni, ktoré plynú len tak, s ležérnou pravidelnosťou, celkom obyčajne. Dodávalo mi to vzácny pocit istoty, taký zriedkavý v mojom živote.
Keď som sa obrátila, stál vo dverách s dvoma ďalšími mužmi v oblekoch.
Panebože, to sa mi snáď iba sníva!
Počas tých piatich sekúnd sa mi v hlave rozvírili protichodné myšlienky. Najprv som si iba uvedomila, že mi niekoho pripomína, potom som rýchlosťou svetla prebehla zoznam všetkých kamarátov od útleho detstva, aby som sa nakoniec vysmiala absurdnému poznaniu.
