Voda špliechala do útrob lode cez otvorené okná čoraz viacej. Trochu nás to znepokojilo. Avšak „domáci“ z toho mali celkom dobrú zábavu. Po hodnej chvíli sa konečne objavil niekto z posádky a okná pozatváral.
Nad našimi hlavami doslova „strieľali“ blesky ako na povel a veľké vlny sa pohrávali s našou loďou ako mačka s klbkom. Našu pozornosť však upútal výhľad, ktorý sa dal postupne sledovať za opršanými oknami.
Vždy sa snažím pred každým výletom zohnať a naštudovať čo najviac informácii o danej lokalite, resp. krajine. Ani teraz tomu nebolo inak. Asi v každom článku o Hongkongu sa píše o staručkom prístave Star Ferry vo Victoria Harbour. Odtiaľ už „X“ rokov nepretržite premávajú lode medzi ostrovmi a brázdia tak tento záliv. Aj preto som sa tak tešil na to, keď v ňom zastaví aj naša loď.
Ako sa brehy ostrovov približovali, bolo možné čoraz lepšie sledovať vysoké budovy mrakodrapov. Napriek zašpliechaným oknám boli viac než zreteľné. Obaja sme tam sedeli a čoraz menej vzájomne komunikovali. Pohľad, ktorý bol stále bližšie zoberie dych nie len začínajúcemu cestovateľovi, ale i tomu viac „ostrieľanému“.
“Každodenné najväčšie otvorené trhovisko”
Zopár úzkych chodbičiek kde sa všetci pasažieri v tlačenici predierali preč, nás vyviedlo na hlavné mólo. Odtiaľto sa už ľudia rozpŕchli každý svojou cestou. Na ostrove Lantau, kde sme boli ubytovaní, panuje pokojná atmosféra, ktorá sa nedá ani len porovnať s množstvom ľudí a automobilov na centrálnom ostrove (Centrálny ostrov = ostrov Hongkong). Je tu vidieť silný vplyv západu či amerického spôsobu fungovania.
Nie len plno ultramoderných obchodov najznámejších značiek sveta, ale aj samotní ľudia sú upravení podľa najnovších módnych vychytávok a trendov. Táto zmena nám urobila mierny šok, ktorý však našťastie netrval dlho. Celkom sme zabudli na náš pôvodný plán. Tým bolo dostať sa na ostrov Kowloon a jeho známu „Temple street“, kde sa každodenne koná najväčšie otvorené trhovisko a samozrejme tu je aj veľmi veľa pouličných reštaurácií, kde sa dá zjesť asi všetko.
“Pasce na peňaženky”
Po hodnej chvíli motania sme sa ocitli v spleti ulíc a chodníkov, ktoré sú veľmi dobre vymyslené. Ponad cesty vedú chodníky, a tie sú kryté pred dažďom, čo sme hneď využili. Navzájom sú poprepájané cez budovy a tak je celkom bežné, a priam niekedy až neuveriteľné, že prechádzate cez mnoho obchodných pasáži, odkiaľ spoza vyleštených, nablýskaných a vyzdobených výkladov striehnu „pasce na peňaženky“.
Našťastie na seba upozornili naše prázdne žalúdky a preto sme sa obrátili a šli späť do prístavu, kde sme si zobrali loď do Kowloonu. Za 20 centov nás previezla na ostrov, ktorý bol ešte pred chvíľou motívom mnohých fotografov. Bolo to práve pre jeho množstvo budov a ich pestrofarebnému vysvieteniu. Toto celé divadlo sa premieta aj ako odraz na morskej hladine a to už sa je naozaj na čo pozerať.
Pred bránami do prístavu si privyrábajú pouliční umelci. Niektorí si za svoje predstavenie pýtajú honorár oprávnene, no iní by mali skôr zaplatiť obecenstvu za to že ich vydržali sledovať alebo počúvať. Kowloon už nie je taký moderný ako Central. Je to najstarší ostrov zo všetkých. Tu sa písali dejiny celého Hongkongu. O tom svedčí aj „Clock Tower“, stojaca hneď vedľa prístavu. Pri pobreží síce prevažujú nové a moderné štíhle budovy, ktoré sú ako dlhé nohy modeliek na móle. No čím hlbšie do mesta sme prenikali, tým viac boli budovy jednoduchšie. Samozrejme ani tu nechýbali tie pekné a moderné, no ich výskyt bol už redší.
