Divoké 90.roky boli rajom pre rôznych špekulantov, šmelinárov a podvodníkov. Aj vtedy ste sa museli nejako živiť, zaopatriť rodinu…a nie každý to robil poctivo. Zlodejčine sa darilo a presne taký bol aj Libor, hlavný hrdina novej knihy Arpáda Soltésza Zlodej. Pretože obrať zlodeja o lup môže byť zločin, ale určite to nie je hriech…
Arpád Soltész sa inšpiroval známym známeho, ktorý už bol úplne na mizine a keď ho viezol z Bratislavy do Košíc, tak mu vyrozprával svoj životný príbeh. Dnes už s veľkým nadhľadom. „Zaviedol ma do myšlienkového sveta pomerne veľkého zlodeja a vytvoril tak výborný podklad pre to, aby som mohol jeho príbeh rozvinúť do románu,“ dodáva Soltész.
Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny. Ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách.
Liborovu závratnú kariéru odštartuje nová známosť z väzenia, ale formujú ju aj staré priateľstvá zo školských lavíc. Divoké deväťdesiatky sú len šum v pozadí jeho úspechu. Turbulentný proces transformácie z totality na vyspelú kleptokraciu je ako vlak, ktorého kolesá zomelú spoločnosť na fašírku, no Libor sa ním vezie do vysnívaného cieľa prvou triedou. Vyjsť so spolucestujúcimi nie je vždy jednoduché a stanica, v ktorej napokon Libor vystúpi, nemusí byť nutne miestom, ktoré si predstavoval.
Zlodej z vydavateľstva Ikar sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Novinár Pali Schlesinger sa v ňom mihne iba ako pohŕdavá poznámka pod čiarou, na sympaticky drsného policajta Mikiho Mika sa díva očami jeho obete a privatizéra Aďa Šípoša poľudští uhol, z ktorého ho vidia priatelia z detstva. Len mafiáni zostávajú stále rovnako násilnícki a tupí.
Arpád Soltész tvrdí, že drvivú väčšinu zlodejov chytia až po krádeži, pretože urobia nejakú triviálnu chybu. Napríklad že dajú príliš nápadným spôsobom najavo, že majú veľké peniaze. Alebo toho klasického zlodeja chytia s kradnutým tovarom, ktorého sa nevie zbaviť, prípadne ho ponúkne nesprávnej osobe.
Obálka Zlodeja je iná ako pri Mäse, Svini a Hneve. Sú na nej tváre z rôznych bankoviek, napríklad klasický Štefánik z päťtisícovky. „Milujem obálky Petra Nosáľa, všetky, ktoré mi robil. Teraz sme výrazne zmenili dizajn, pretože som akoby odišiel od tých predošlých postáv, aj štýlu písania. Po tých troch knihách som mal už svojich antihrdinov plné zuby,“ vysvetľuje Arpád Soltész.
Vypočujte si úryvok, číta Boris Farkaš: