Veľké bohatstvo, ututlaná vražda a Hercule Poirot

Keď bohatý podnikateľ a majiteľ prepychového viktoriánskeho sídla Richard Abernethie náhle zomrie, jeho sestra Cora Lansquenetová je presvedčená, že nezomrel prirodzenou smrťou. Pritom jeho smrť málokoho prekvapila – bol chorý, sám a život ho prestal zaujímať po tom, čo stratil svojho jediného syna.

Vyšla vynikajúca detektívka z pera legendárnej Agathy Christie v novom vydaní. Po pohrebe je svieži a originálny príbeh. Rozuzlenie je nečakané, ale aj uspokojivé,“ napísal Daily Telegraph.

Ale vráťme sa k príbehu – keď sa vzápätí sama Cora stane obeťou brutálnej vraždy, nevhodná poznámka, ktorú utrúsila pred príbuznými v deň pohrebu svojho brata, odrazu nadobudne zlovestný význam.
Počas čítania Richardovho závetu totiž všetci jasne počuli, ako Cora povedala: „Ututlalo sa to veľmi šikovne, však?… Veď ho predsa zavraždili, či nie?“

Rodinnému právnikovi pánu Entwhistlovi jej slová nedajú spávať, a tak sa obráti na svojho dlhoročného priateľa Hercula Poirota, aby rozlúštil túto detektívnu záhadu.
Vraždiť totiž mohol ktokoľvek – na každého dediča čaká podiel na značnom majetku. Niekto možno chcel podnikať, iný zakryť hriechy minulosti, ďalší len bezstarostne žiť…

„Agatha Christie nás necháva hádať – a, samozrejme, celkom márne – až do samého konca,“ napísal Liverpool Post o príbehu Po pohrebe.
Kniha vyšla po prvý raz v roku 1953 a Agatha Christie ju venovala svojmu synovcovi Jamesovi Wattsovi ak „spomienku na šťastné dni v Abney“, sídle, ktoré jej poslúžilo ako predloha pre inú detektívku.

Okrem belgického detektíva sa tentoraz stretávame aj s jednou z vedľajších postáv Agathy Christie, informátorom pánom Gobym.
Román Po pohrebe v roku 1963 sfilmovali pod názvom Vražda v Gallope. Došlo tu však k jednej výraznej zmene, pretože Hercula Poirota nahradila slečna Marplová v podaní Margaret Ruthefordovej.

Začítajte sa do detektívky Po pohrebe:

Po chutnej slepačej polievke a množstve studených jedál, zapíjaných skvelým chablis, sa pohrebná atmosféra uvoľnila. Nad smrťou Richarda Abernethieho popravde nikto veľmi nesmútil, lebo nik z prítomných nemal k nemu bližší vzťah. Doteraz sa správali primerane dôstojne a zdržanlivo (okrem pojašenej Cory, tá sa očividne dobre bavila), ale teraz už všetci mali pocit, že dekórum sa zachovalo a môžu sa pustiť do normálnej debaty. Pán Entwhistle ich v tom len podporoval. S pohrebmi mal isté skúsenosti a presne vedel, čo kedy treba vykonať.


Keď sa obed skončil, Lanscombe ich pozval do knižnice na kávu. Opäť sa prejavil jeho zmysel pre jemné detaily. Prišiel čas, keď sa budú preberať finančné otázky, inými slovami závet. A v knižnici s policami plnými kníh a s ťažkými závesmi z červeného zamatu bola na to vhodná atmosféra. Keď naservíroval panstvu kávu, vzdialil sa a zavrel za sebou dvere.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.