Napínavý historický román z Považia Prekliaty poklad a meč využíva skutočné postavy ako Ferdinand II. Habsburský, župan Trenčianskej stolice Gašpar Ilešházy, či sedmohradské knieža Gabriel Betlen, vodca protihabsburskej protestantskej opozície na území Uhorska.
„Inšpiráciou na napísanie tohto príbehu bola skutočnosť, že na Trenčianskom hrade bol v 17. storočí naozaj uložený uhorský kráľovský poklad a insígnie uhorského kráľovstva. Nechal si ich tam uložiť knieža Gabriel Betlen, zvolený uhorský kráľ, ktorý v tom čase intenzívne bojoval s cisárom Ferdinandom II.,“ približuje Vladislav Doktor svoj historický román Prekliaty poklad a meč.
Píše sa rok 1620 a práve sa tam chystá stretnutie evanjelickej šľachty a mesto je pred jarmokom plné žoldnierov Gabriela Betlena.
Ocitneme sa na rušných trhoch v slobodnom kráľovskom meste, kam sa schádzajú obchodníci zo širokého okolia i Čiech. Župan Gašpar Ilešházi má spečatiť spojenectvo so sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom svadbou svojej jedinej dcéry.
Ale – dôjde k nečakanej a náhlej smrti troch strážcov v hradnej bašte, čo môže byť problém. Po vrahoch totiž niet ani stopy a zmizol aj poklad nesmiernej hodnoty, o ktorom takmer nik netušil.
V okolí sa potulujú Turci a županove plány sú ohrozené. Možno pomôže Betlenov dôverník rotmajster Ján Werner a jeho dvaja druhovia. Čo najrýchlejšie sa snažia vypátrať zlodejov pokladu a uhorskej kráľovskej koruny.
„Trenčín bolo veľmi zaujímavé mesto tým, že hoci župná šľachta, rod Ilešháziovcov boli evanjelici, v meste bolo dostatok katolíkov. A teda aj táto skutočnosť bola veľmi zaujímavá pre napísanie môjho príbehu,“ tvrdí Vladislav Doktor.
Začítajte sa do knihy z vydavateľstva Ikar
Dvadsiateho ôsmeho mája 1620 Na mesto sa zniesla noc a iba trubačov hlas dával obyvateľom kráľovského mesta vedieť, že už je polnoc. Zopár oneskorených opilcov vykračovalo váhavo ulicou pri Hornej bráne. V ľavom hornom okne meštianskeho domu, opierajúceho sa o Baračkovu usadlosť, sliepňalo svetlo sviečok. Muž schúlený na polorozpadnutej veľkej stoličke s vyrezávanou opierkou si usilovne niečo zapisoval do veľkej knihy.
Hodiny na mestskej veži tromi údermi kostlivca oznámili začiatok nového dňa. Z dverí hostinca U hanblivej Magdalény niekto vysotil do noci muža.
Zdalo sa, že sa pokúša vylúdiť pískajúc nejakú melódiu, ale ústa ho neposlúchali tak, ako by chcel.
Viac na: bux.sk
