Aj láska z nás vie urobiť dobrovoľného tyrana. Ak prekročíte tú pomyselnú hranicu a láske „obetujete“ vlastnú dôstojnosť, sebaúctu a dokonca aj vlastné telo, stanete sa len otrokom vlastných predstáv o (ne)budúcnosti… O tom, čo ste niekedy chceli, po čom ste túžili, ale nikdy to nebola pravda.
Dokáže láska prežiť pavučinu intríg,
klamstiev a problémov? Aj keď je to tá pravá a čistá láska? Lebo zlo
býva silnejšie a vytrvalejšie… A aj dobrý vzťah neraz rozbije ktosi
tretí.
Jana Mutňanská prichádza s novinkou Umenie lásky II.,
ktorá je pokračovaním knihy Umenie lásky.
Spoznali sme novinárku Izabelu, ktorá
konečne našla šťastie po boku staršieho maliara a galeristu Sebastiána. Po
náhlej smrti manželky si uvedomil pravú hodnotu umenia lásky, a tú ukázal aj
Izabele, ktorá to chce s ďalším „osudovým“ mužom risknúť.
Izabela opúšťa svoju milovanú prácu a začína s ním nový život v Barcelone, kde
kedysi študoval a žil. Po čase jej však príde do cesty pracovná ponuka, o
ktorej dlhé roky snívala – šéfovať novej módnej biblii, ktorá sa uvádza na
česko-slovenský trh.
Za všetkým stojí Richard, muž, s ktorým kedysi v živote prežila románik a bol jej „nevypovedanou“ láskou. Neočakávane jej zasiahne do života a chce ju dostať za každú cenu. Rozhodne sa splniť si pracovný sen a podľahne nevypovedanej láske z minulosti, pre ktorú mala slabosť?
Sebastián zostáva v Barcelone, kde mu do
života vstúpi žena, ktorá o neho roky usilovala. Zbohatlíčka Micaella je
zákerná žena, dcéra bývalého učiteľa a maliara z univerzity, na ktorej so
Sebastiánom študovali. Nekalými praktikami sa bude snažiť o jeho priazeň.
Napokon, chce si len zobrať „to, čo jej malo patriť už dávno“.
V katalánskej metropole mu pomáha otvoriť ďalšiu galériu umenia a všetko
sa postupne zamotáva.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:
Umenie lásky II. je pohodový letný príbeh o vzťahoch, ich spletitosti, nečakaných zákutiach lásky, prekvapeniach, aj o ceste za šťastím. Je to príbeh o hľadaní pravej podstaty lásky. O vzťahoch, ktoré neraz prechádzajú turbulentnými obdobiami plnými pochybností a neistoty.
Jana Mutňanská je niekdajšia moderátorka módnej televízie a modelka, bývalá účastníčka Superstar. Pred tromi rokmi napísala prvotinu Umenie lásky. „Jedna silná láska so mnou zamávala a to bol spúšťač, prečo vznikla táto kniha o láske,“ spomína si autorka. „Absolútne som sa v nej našla a zhmotnila som v nej pohľad na súčasné vzťahy. Hlavná hrdinka sa zamiluje do mladého muža, ktorý jej vlastne nedokáže ponúknuť nič iné ako len sexuálno-kamarátsky vzťah. Taká podoba vzťahov je dnes pomerne normálna, ale priznám sa, že pre mňa normálna nie je.“
Začítajte sa do novinky Umenie lásky II:
VŽDY ZAMILOVANÁ
Film Vicky Cristina Barcelona patril medzi
mojich favoritov už od druhej minúty. Dve kamarátky prichádzajú do katalánskej
provincie prežiť letné mesiace. Obe majú na väčšinu vecí rovnaký názor, no keď
prišlo na lásku, ťažko by ste našli ľudí s rozdielnejšími názormi. Vicky stála
nohami na zemi a bola realistka, zato Cristina vyhlasovala, že v láske treba
riskovať. Strih. Charaktery týchto postáv by isto dokonale sedeli na mňa a na
Sáru, ale malo to pre mňa ešte hlbšiu pointu. Že jeden z mojich
najobľúbenejších filmov nakrútil filmový génius Woody Allen, to ma
neprekvapilo. Že ústrednú postavu bude stvárňovať môj nedotknuteľný Javier
Bardem, to už ma celkom dostalo. Ale že presne o desať rokov po nakrútení filmu
sa ocitnem v Barcelone, ktorú som predtým nikdy nenavštívila, a budem prežívať
svoj vlastný román(ik) s umelcom, pre ktorého budem múza ako Penélope Cruz vo
filme, to ma už kompletne odzbrojilo. Vždy som bola rojko. A neopúšťalo ma to
ani po tridsiatke, keď koktail vášho emocionálneho a hormonálneho napätia
silnie.
Všetko sa zmenilo v jedno nedeľné májové ráno. Slnko ma pošteklilo na pery skôr
ako Sebastian, ktorý ešte so zavretými očami sníval o včerajšom džezovom
koncerte Gregoryho Portera. Ten deň bol pre mňa malým sviatkom, nie však preto,
že mi váha konečne ukázala číslo, ktoré som hypnotizovala už nejaký ten mesiac.
Zvýšenú tepovú frekvenciu som nemala len na páse či bicykli, ale konečne aj v
posteli. V ten deň som prelomila niečo, čo bolo pre Sebastiana dovtedy
nedotknuteľnou témou.
Keď Magdaléna prehrala boj s posledným štádiom rakoviny s obrovskými
metastázami na pľúcach, odložil všetky štetce a prestal maľovať. Odišla jeho
múza a rovnako s ňou aj chuť tvoriť. Žiť. Vždy mi opakoval, že každý velikán
musí mať svoju múzu. Svoje diela prekryl bielou plachtou a nechal ich spať vo
svojej osobnej galérii, kde sa po nešťastí izoloval od okolitého sveta.
Zbožňujem v nej to masívne olivové kreslo uprostred betónových múrov, kde sme
sa prvý raz milovali. Tam mi pošepol prvú vetu v španielčine, ktorá rozhodne
ako Perrier-Jouët mala na svedomí, že mi saténové šaty skĺzli k členkom… Es
mejor haber amado y perdido que jamás haber amado. Vtedy sa mi zdalo pekelne
sexi, keď perami lemoval celé moje telo, a tieto zázračné slová ma dostávali do
inej dimenzie, ešte netušiac, čím všetkým si prešiel.
Tie slová znamenali… Je lepšie milovať a stratiť ako nikdy nemať rád. Vlastne
dodnes nechápem ten okamžitý prestrih v jeho živote. Naraz preskočil niekoľko
životných dejstiev a vpálil do minulosti, ktorá mala predstavovať novú
budúcnosť. Našu budúcnosť. Urobil rozhodnutie, ktoré bolo pre nás oboch
fatálnou zmenou. Už bol pripravený podeliť sa o život s niekým druhým. Dôkazom
toho boli jeho obrazy, ktoré sme spoločne vylúpli spod bielych plachiet, na
ktoré už sadal prach. Boli také krásne! Rick mal pravdu, keď mi vždy tak zanietene
opisoval talent toho záhadného Galeristu.
Konečne našli to správne miesto. Vešali
sme ich na steny nášho príbytku a mne ani nedochádzalo, že každým klinčekom
vlievam nový kyslík do jeho života. Pohľad na jeho roztrasené ruky, ktoré
leštili rámy obrazov, hovorili za neho.
A potom TO prišlo.
Jeho pery TO vyslovili.
Barcelona.
Jasná, presná súradnica, ktorá zmenila život jemu a teraz ho mala zmeniť aj
mne.
Nový scenár, ktorý napísal sám život.
Opäť chcel začať M a Ľ o V a Ť.
M i L o V a Ť.
Obnoviť staré kontakty a otvoriť si ďalšiu
malú galériu s moderným umením v Katalánsku. Splniť si sen, ktorý mal už dávno.
Áno, aj mne sa tento koncept zdal ako vystrihnutý zo života niekoho, kto má
kurva šťastie… Bolo to priam idylické! O tri týždne som už stála s celým
svojím pobaleným životom na letisku a s NÍM. Vítala nás nová európska
metropola, nové zážitky, nové očakávania. Domček neďaleko Bratislavy sme
vymenili za ten neďaleko pláže. Pre Sebastiana bol svet gombička, mal zrazu
všetko. Do jeho života sa vrátila láska, vzduch, ktorý predtým dýchal, umenie,
ktoré nadovšetko miloval, starí priatelia, s ktorými sa formoval, a život, v
ktorý už možno ani nedúfal. Nemohla som povedať nie. Nemohla som ho ukrátiť o
toto šťastie. Dopekla, bol to chlap, pre ktorého som to ešte raz chcela
risknúť, aj keby to malo byť to posledné v živote. Veď aj Cristina to urobila
vo filme a vyplatilo sa! Vo svojom vnútri som však aj napriek extrémnemu
šťastiu a bezhraničnej láske pociťovala malú dávku pochybností.
Čo ak?
Pochybnosti… tie má každá z nás, nie?
Na podobné hlboké filozofovania som bola expert. Hoci tentoraz som sa chcela
dať unášať priezračným prúdom a neriešiť veci s takou vervou ako kedysi, Sára
vo mne takéto pocity umocňovala. Z malého semienka pochybností vedela urobiť
rozkvitnutú aleju stromov. Sára. Napriek tomu moja nedotknuteľná, spriaznená
duša.
Najlepšia kamarátka, hoci k inštitúcii BFF som bola zdržanlivá. Koľkokrát ma už
zradili tie predtým! A koľkokrát prevrátili môj celkom pokojný život naruby.
Každá máme skúsenosť s tou pliagou, ktorá sa na kamarátky len hrá.
Nepoznala som ju síce vtedy, keď sme sa hrávali na tráve pred naším barakom s
Barbie od Matella, ale až v časoch oveľa zapamätateľnejších… Keď sme začali
riešiť chlapov. Tých skutočne prvých… A to sú už iné pokrvné sesterstvá.
Za tie roky sa stala mojím vedomím aj svedomím zároveň, ktoré mi nastavovalo
zrkadlo vždy, keď som vybočila z normálnych koľají. Vedela odhadnúť, že Miro by
bol dobrým otcom mojich detí, že s Lukášom si nemám nič začínať, pretože je
Blíženec, ktorého nebudem vedieť zvládať, rovnako to nemám skúšať s Janom,
pretože ten pochová moje srdce zaživa. No a tak sa aj stalo, ale už je zbytočné
plakať nad rozliatym mliekom. Už to prebolelo. Jednoducho, keby tu nebola ona,
určite by môj život nabral iný smer…
Vedela urgentne ošetriť boľavé rany, utrieť slané jazero sĺz a podať pomocnú
ruku. Boli sme ako jin a jang, ako čierna a biela, ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde…
Dokonalá kombinácia, v ktorej jedna dopĺňala druhú. Mala iba jednu „chybu“. Trpela
filofóbiou. Znie to dosť šalamúnsky, no v podstate ide o jednoduchú chorobu,
ktorou trpia mnohí z nás… A hoci si to v živote nepriznala, Sára mala
jednoducho strach, že sa opäť zamiluje.
Čo však bolo jej obrovskou devízou, boli jej röntgenové oči, ktoré videli aj
tie najtemnejšie myšlienky, ktoré človek len ťažko prizná.
Rovnako ako teraz. Pred mojím odchodom.
„Naozaj to chceš spraviť?“ pýtala sa ma hádam každý deň po tom, ako tá
rozprávka zaznela zo Sebastianových úst. Akoby reprodukovala môj vnútorný hlas
neistoty.
„A čo mám podľa teba urobiť? Mám mu ten vysnívaný domček z karát jedným šmahom
zrútiť?“
Sára bola na mojich chlapov vždy mimoriadne prísna a skenovala nielen, kde boli
o dvadsiatej druhej a osemnástej minúte, keď nedvíhali telefón, ale rovno ich
rodný list a genetické predispozície. Keby náhodou. Nechcem ťa mať po rozvode
na krku, opakovala. Chcem mať pokojný život na Bahamách.
Ambiciózna vorkoholička.
S Galeristom (dlhé obdobie som Sebastiana nevolala inak) si „sadla“, aj keď som
videla, že na jeho porcelánové kávové šálky s pozlátenými uškami od Rosenthalu
si asi nikdy nezvykne. Hoci chcela žiť na staré kolená v privátnej rezidencii v
americkom raji, s luxusnými šálkami mala problém. Ale to s tým vraj nesúvisí.
Galerista bol tak trošku z iného sveta, začala som chápať krátko po našom
zoznámení. Veľký estét. Miloval históriu. Dejiny. Dizajn. Oriešky, horkú
čokoládu a mňa. Sára nechápala ani krištáľové lustre a ťažké perzské koberce
uprostred obývačky. Tie si doniesol z Indie. Áno, a veľa cestoval. Prvá
návšteva Sáru jednoducho nenadchla, pretože od jej jednoduchého minimalizmu to
malo ďaleko, ale zachránili to naozaj skvostné umelecké diela na stenách. Diela
od Pollága a Pavleho ju zaujali azda najviac. Bodaj by nie, boli to jeho slovenské
skvosty.
„Vieš, Izabela, ty máš jednu neskutočnú vlastnosť. Vždy keď sa zamiluješ,
prestávaš žiť svoj život a okamžite sa prevtelíš do života svojho partnera.“
A je to tu. Ide mi prehovárať do duše. Moralizovať.
Nerobíme to tak náhodou všetky, že opúšťame vlastné duše a chceme ich
zosynchronizovať s tou JEHO?
