ARCTIC: ĽADOVÉ PEKLO – Herec Mads Mikkelsen hladoval kvôli svojej poslednej úlohe až do vyčerpania

V novom filme Arctic: Ľadové peklo, ktorý je o boji o prežitie, stvárňuje dánsky herec Mads Mikkelsen bádateľa Overgårda, ktorý uviazol v človekom nedotknutej divočine. Vidí iskierku nádeje, keď neďaleko havaruje záchranný vrtuľník. Hoci je pilot mŕtvy, podarí sa mu zachrániť život mladej ženy (Maria Thelma Smáradóttirová) a to ho prinúti postaviť sa živlom a oboch zachrániť.

Prvý celovečerný film Arctic: Ľadové peklo brazílskeho YouTubera a režiséra hudobných videí Joa Pennu, ktorý mal premiéru na Festivale v Cannes, je výnimočný svojim naturalizmom a autenticitou. Úmorná 19-dňová produkcia v teréne na Islande bola pre herca zo seriálu Hannibal a filmov Rogue One: A Star Wars Story či Dr. Strange najťažším a aj najnáročnejším  nakrúcaním,ktoré kedy absolvoval.

Na Festivale v Cannes si magazín VICE sadol s Mikkelsenom, aby prediskutovali film o prežití, jeho prípravu (alebo jej nedostatok) a aj to, prečo je dôležité brať úlohy kvôli sebe a nie pre niekoho iného.

Ako ste sa dostali k tomuto projektu? Je to taký zvláštny film…
Mads Mikkelsen: Bolo to vlastne vďaka Marthe De Laurentiisovej, jednej z producentiek seriálu Hannibal. Bola súčasťou projektu a odporučila mu [režisérovi Joeovi Pennovi], že by ma mohol zvážiť. Potom mi zavolala a spýtala sa, či mám scenár, a ten ležal na spodku kopy, pretože toho mám na čítanie veľa. Tak som si ho zobral a celý sa mi veľmi páčil. Vedel som, že film je o boji o prežitie, ale zamiloval som sa do jednoduchosti príbehu: rozdiel medzi prežitím a prežívaním, necítiť sa vo svete osamelý, mať vôľu nevzdať sa a nezomrieť, pretože niekto vás drží za ruku. Bolo to podľa mňa nádherné. Film akéhokoľvek žánru musí mať silný príbeh a tento bol skutočne krásny.

Aký ste mali pocit zo spolupráce s režisérom, ktorý pracuje na celovečernom filme prvýkrát?
Dobrý! Nie je to pre mňa prvá spolupráca tohto druhu a myslím, že takto vyzerala polovica mojich filmov!

Je to vedomé rozhodnutie spolupracovať s neskúsenými režisérmi?
Nie je to úplne vedomé rozhodnutie, ale zdá sa, že máme niečo spoločné. Páči sa mi, keď sú ľudia radikálni a nerobia žiadne kompromisy. Je to ich prvý [film] – a hovoria si: „Toto je moja šanca! Takto to budem robiť!“ Vidieť to i u ostrieľanejších režisérov, ale väčšinou skôr u tých začínajúcich. Hovoria si: „Seriem na svet, viem, čo chcem!“ Chápete? Milujem to.

Keď si vyberáte projekty, vždy sa rozhodujete po prečítaní scenára?
Hej. NIKDY v živote by som nepristal na niečo, čo som nečítal. A nikdy by som nepracoval na niečom, čoho režiséra som nestretol. Príbeh sa mi musí fakt zapáčiť a ak tam je niečo, čomu nerozumiem, ak s režisérom nesúhlasím, ale myslím si, že má istú iskru, možno si poviem: „No, síce nesúhlasím, ale je to zaujímavé, je to cool!“ Takže, musí tam byť kombinácia týchto dvoch faktorov. A po tretie, potom ide o moju úlohu a celé zvyšné obsadenie filmu. Ale to sú moje dva najhlavnejšie dôvody.

Keď ste si prečítali scenár filmu Arctic: Ľadové peklo, vedeli ste, že podmienky budú drsné, však?
Tušil som to! Ale veľmi som sa na to nesústredil, takže som si uvedomil, čo sme robili, až keď sme boli na mieste…

Vôbec ste sa nepripravovali?
Nie, nepripravoval som sa, pretože ani moja postava sa nepripravovala! Bol len na ceste domov a potom havaroval! A tak aj ja. Fyzicky som sa nepripravoval, ale čo sa týka príbehu, som sa, samozrejme, pripravil. S Joeom sme si prešli všetko. Boli sme na rovnakej vlne a aj keď sme sa zhodli vo veci príbehu minulosti mojej postavy, napokon sme to nechceli ukázať.

Je to skôr o minulosti ženskej postavy ako o jeho minulosti.
Hej, ale aj pre neho je to veľmi dôležité a to trošku naznačuje aj čosi o ňom. Ale nechceli sme skĺznuť do nostalgického spomínania. Páčilo sa mi, že sme do toho neskĺzli… Hovorím tomu pasca. Iným ľuďom sa to páči, ale podľa mňa, keby to bolo takto: „Dobre, pohádal sa s otcom a táto dlhá cesta slúžila na to, aby sa naučil mať rád svojho otca…“ Nie.Nie! Je to, do riti, o tom, nebyť sám na tomto svete! A myslím si, že to je silnejší príbeh.

Áno, je to o chlapíkovi, ktorý proste spadne. 
Áno! A nikdy neviete, môže sa to stať aj vám! Všetci si môžeme povedať: „Ok, vidím ťa, chápem to.“

Vybrali ste si tú úlohu aj preto, že je náročná?
Nie… A vravím to trochu príliš rýchlo, pretože sa to tak môže javiť, keď sa pozriem na mnohé svoje filmy! Ale nie je to hlavná vec, ktorá ma upútala. Často hovorím, že ak by som chcel nejakú výzvu, vyzliekol by som sa a šiel na Mount Everest, nie? Zdá sa, že moje filmy sú často náročné, ale to nie je to, čo ma priťahuje… Aspoň myslím. Možno áno, neviem! Je to zvláštne s tými limitmi – je zaujímavé zistiť, kde sú! Ale nikdy by som to nezobral, keby išlo iba o to. V prvom rade musí byť krásny príbeh.

Ktorá scéna sa točila najťažšie?
Všetky boli rôznym spôsobom náročné, niektoré boli jednoducho fyzicky namáhavé. Stále som strácal hmotnosť, chudol som a chudol, nemal som vôbec žiadnu energiu a zabúdal som jesť. Musel som robiť fyzicky extrémne náročné veci, ktoré by mi dali zabrať, aj keby som bol fit! Bol som vyčerpaný, [ale] emócie boli presne na mieste. A práve preto sú niektoré scény o niečo emotívnejšie! Párkrát som sa v podstate zrútil, pretože aj postave by sa to stalo. Ale stále sme to mali pod kontrolou, bol som pri vedomí. Povedali sme si: „Dobre, použime to!“ Musíme akceptovať únavu. Musíme akceptovať počasie.

Neodvádza tento fyzický aspekt vašu pozornosť od hrania? Alebo vám, naopak, pomáha?
Je to kombinácia… Keď to je náročné, potom je človek slobodný. Nemusíte to hrať. Je to tam, však? Zároveň sa stále musíme sústrediť na to, čo v tej scéne hráme, ale popri vyčerpanosti to môže vypáliť trochu inak. Podmienky boli naším najväčším nepriateľom, ale aj priateľom. 

Pracovali ste aj na skutočne veľkých trhákoch. Je podľa vás ťažké po naozaj veľkých filmoch presedlať na menšie?
Nie, práve naopak. Vynechávam. Chcem sa zobrať a robiť na tomto! A keď som pracoval na niekoľkých takýchto, chcem sa zbaliť a robiť na lietajúcom kung-fu filme v Hong Kongu! Takže si myslím, že mám skutočne šťastie, že sa môžem vyžmýkať v oboch svetoch, spája ich, že sa musia k veciam stavať úprimne. Máme nejakú kostru, máme cieľ, ktorý chceme dosiahnuť a počas tohto procesu musíte byť úprimní. Takže som doma na oboch frontoch.

Vždy rozmýšľam, či herci, ktorí hrajú vo veľkých projektoch ako Avengers, chcú ešte hrať aj v iných veciach. 
Je možné, že nie. Možno, keď začnete s takým niečím, potom vás ľudia zaškatuľkujú a nevidia nijako inak… Ale zase, niektorí herci, ktorí to tak robia, si na tom vybudujú ohromnú kariéru, takže… Je to typická európska otázka! Viete, Američania si až také starosti nerobia. Myslím si, že úlohu tu zohráva aj fakt, že ľudia vás chcú angažovať do filmov od režisérov so silným rukopisom alebo do amerických hraných filmov. Chcú nás zaškatuľkovať. Ale len veľmi málo hercov patrí do takých škatuliek a som veľmi, veľmi vďačný, že môžem chodiť sem a tam. Nemyslím si, že by som tu stratil nejakú svoju dôveryhodnosť, alebo niečo z mojej… nech to už volajú akokoľvek. Všetko sa navzájom inšpiruje.

Predpokladám, že to je trochu desivé, keď sa herci púšťajú do projektu, ktorý má rozsah ako päť filmov. 
Niekedy musíte mať odvahu a vybrať si niečo iné, kvôli sebe a nie pre kariéru. „Je pre mňa dobré robiť na filmoch Larsa von Tiera“, alebo: „Som americký herec a bolo by fajn, keby ma mali radi aj vo Francúzsku“. Viete, aj takto uvažujú ľudia, nie? Ale takto by sme to nemali robiť. Budete súčasťou filmu Larsa von Tiera, pretože ho zbožňujete – to je dobrý dôvod. Nie pretože to pomôže vašej kariére.

To je ako keď niekto hrá vo filme Woodyho Allena len preto, že to je film Woodyho Allena.
Áno. Ale čo ak je to zlý film? Nerobte to!