Do výchovy detí sa okrem otca a matky zapájajú tiež prarodičia. Vplyv babičky a deda na deti sa niekedy podceňuje, pritom sa toho od nich môžu mnohé naučiť. Zároveň pre deti môžu byť niekým, kto ich sem tam rozmaznáva a dovolí im veci, ktoré rodičia neradi vidia. Do výchovy vnúčat by samozrejme prarodičia bez predchádzajúceho zvolenia nemali zasahovať.
„Veď vy toho chlapca stále len rozmaznávate. Navyše, mu dovolíte úplne všetko,“ – podobné vety často počúvajú prarodičia od svojich detí, keď k ním na návštevu prídu aj s vnúčatami. Na toto rozmaznávanie sú často rodičia hákliví a nejeden raz sa kvôli tomu s babičkou či dedom pohádajú. Pritom sa nejedná o nič zlé. Rodičia si dieťa musia vychovať, naopak prarodičia sú tu práve na to, aby si vnúčatá užívali a rozmaznávali.
„Rodičia majú niekedy veľa výhrad k prístupu prarodičov k vnúčatám. Je však dôležité si uvedomiť, že aj to, čo sa nám nepáči, môže byť pre naše deti výhodou. Prarodičia môžu byť veľmi užitoční pri rozvoji osobnosti nášho dieťaťa, aj keď majú iný štýl výchovy než rodičia. Pre zdravú osobnosť dieťaťa je veľmi dôležité zažívať pestrosť ľudského správania a jednania. V dospelosti bude oveľa lepšie ľuďom rozumieť a vyzná sa vo vzťahoch,“ hovorí psychoterapeutka Akadémie rodičovstva Kateřina Novotná. Navyše, rodičia podľa Novotnej zostávajú pre deti tým najdôležitejším vzorom. Preto sú obavy z rozmaznania alebo z prísnejšieho konania zbytočné.
Čím sa líši postavenie mamičky a babičky?
Najväčšími rozdielmi medzi rodičmi a prarodičmi sú vek a skúsenosti. Naši rodičia zažili celkom inú výchovu ako my. V minulosti sa k deťom pristupovalo prísnejšie a niekedy sa na ne dokonca pozeralo skôr ako na pomocnú silu. Preto môžu mať niekedy starí rodičia pocit, že je dieťa vychovávané až príliš liberálne. Nerobilo by im veľký problém siahnuť k fyzickým trestom alebo donútiť vnuka či vnučku dojesť celý obed.
„Aj napriek tomu, že vychádzajú zo svojich skúseností s výchovou alebo z dobových zvyklostí, tak by líniu a zásady výchovy mali stanoviť rodičia. Prarodičia by nemali ísť proti týmto zásadám alebo ich vedome porušovať. Napríklad, keď si matka nepraje, aby deti jedli príliš veľa sladkostí, a babička im ich neustále ponúka,“ uvádza psychologička a garantka Projektu sebadôvery Dove Mária Tóthová Šimčáková.
Skúsenejšia osoba, ktorá vypočuje a poradí
Babičky môžu byť pre svoje vnúčatá niekým, komu sa zveria so svojimi tajnosťami. Predsa len v nej väčšinou vidia chápajúcu, tolerantnú a skúsenejšiu osobu, ktorá je pre nich vždy na blízku. Môže tak niekedy dôjsť aj k tomu, že dospievajúce dieťa poslúchne radšej babičku ako rodičov. Aj napriek tomu by ale nemala preberať zodpovednosť vo vážnych veciach a rozhodnutiach. Skôr by mala dieťa podporiť v hľadaní životnej cesty a byť akýmsi komunikačným medzistupňom medzi dieťaťom a rodičmi.
„Babička by nemala zabudnúť, že sú také informácie, ktoré by mali rodičia vedieť. Mala by tak byť niekedy len podporou pre dieťa, keď to oznámi rodičom. Napríklad, keď sa objaví problém v triede so spolužiakmi, ktorí ho šikanujú. Rodičia následne môžu spoločne s babičkou nájsť riešenie,“ dodáva Mária Tóthová Šimčáková.
Pokiaľ potrebujete inšpiráciu a akýsi manuál, ako pri výchove svojich detí postupovať, prečítajte si web dove.com/sebedovera alebo navštívte stránky Akadémie rodičovstva.
