Je tu novinka Ako sa zamilovať do blázna, pri ktorej sa budete určite baviť. Šestnásťročná Zander žije vo vlastnom svete a očividne sa trápi. Jedného dňa jej rodičia oznámia, že ju prihlásili do tábora Padova, päťtýždňového programu pre problémových tínedžerov.
O čom je kniha Ako sa zamilovať do blázna?
Zander tam nezapadá, alebo si to aspoň myslí. Pre svojich spolutáborníkov má len jedno označenie: blázni. Väčšina z nich nemá ďaleko od diagnózy. Je tam napríklad Cassie, jej spolubývajúca, ktorá sama seba opisuje ako manicko-depresívno-bipolárno-anorektickú, alebo Grover Cleveland (áno, ako ten americký prezident), milý, ale konfliktný chlapec, ktorý čaká, že sa uňho prejaví schizofrénia. Pravdepodobne sa ani jeden z nich nemýli. V tábore je aj Bek, očarujúci patologický klamár.
Popri skupinových „zverapiách“ a zakázaných nočných vychádzkach vznikajú nepravdepodobné priateľstvá a ako michiganské leto graduje, štyria tínedžeri postupne odhaľujú svoje tajomstvá. Zander priťahuje komplikovaný Grover a ona začne uvažovať, či môže byť ešte šťastná. No ak sa má dať znovu dokopy, musí si najprv upratať v hlave.
Autorka knihy Ako sa zamilovať do blázna Rebekah Cranová napísala tri romány pre mladých – Playing Nice, Aspen a Ako sa zamilovať do blázna. Vášeň pre tento žáner v sebe objavila ešte počas štúdia angličtiny na univerzite v Ohiu. Po ukončení učiteľskej kariéry sa usadila v Skalnatých vrchoch, kde píše romány a scenáre. Dni trávi rozvážaním svojich dvoch detí alebo s notebookom v nadmorskej výške dvetisíc metrov, čo len prispieva k jej radosti z písania.
Knihu si môžete kúpiť aj tu.
Začítajte sa do novinky Ako sa zamilovať do blázna:
Mami, oci,
toto vám vraj musím napísať. Tábor je v pohode. Čoskoro sa uvidíme.
Z.
P. S.: Aj ja som v pohode… Aj keď sa vám to možno nezdá.
Dvere na chate sa zamkýnajú zvnútra jediným dostupným kľúčom. S taškou na pleci zízam na tú striebristú vec, akoby mala ku mne prehovoriť. Toto isto nie je legálne.
„Z bezpečnostných dôvodov sa na noc zamykáme. A v chatke s vami spím ja,“ oznámi Madison a potiahne za kľúčik, ktorý jej visí na krku. Dotkne sa mojej ruky. Jej fuksiové dokonale nalakované nechty sa mi odtláčajú do kože.
„Mám sa tu niečoho báť?“ spýtam sa.
Madison neodpovie priamo. Uškrnie sa a zamyslene nakloní hlavu. Pritom si skúma končeky zapletených dlhých hnedých vlasov.
„Je to pre medvede.“ Odtrhne si rozštiepený konček.
„Pochybujem, že tu nejaké sú.“
„Okolité lesy sú plné vecí, ktorých existenciu si ľudia nepripúšťajú. No neboj sa, preto som tu ja.“ Znovu sa ma dotkne.
Madison má oblečené tmavozelené tričko s logom tábora na prsiach a kaki šortky. Jej žiarivé nechty však neladia s týmto zálesáckym oblečením.
„Pamätám sa na svoj prvý tábor. Bola som taká nervózna,“ pokračuje Madison.
„Bola si tu?“
„Nie…“ Madison zmĺkne a uhladí si tričko. „V jazdeckom tábore v Kalifornii.“
Vyzerá ako dievča z bohatej rodiny, čo jazdí na koňoch a nosí ružové polokošele a biele šortky s veľrybami. Tie by sa k jej laku naozaj hodili.
„Nie som nervózna,“ poviem.
„Fajn.“ Madison sa usmeje. „Tak si zlož veci a o pol hodiny sa stretneme v Kruhu nádeje.“
„V Kruhu nádeje. Prečo práve tam?“ začudujem sa.
„Zander, ak nemáme nádej, nemáme nič. To je najlepšie miesto na začiatok.“ Dotkne sa mi ruky a ešte raz sa usmeje. Potom jej už len vrkoč zasviští okolo hlavy.
„To nie je odpoveď,“ zašomrem popod nos. Pred tvárou mi zabzučí komár, odoženiem ho, o pár sekúnd je však naspäť. Dvere, ktoré sa zamykajú a odomykajú zvnútra jediným kľúčom, musia byť v prípade požiaru nebezpečné. Mám pravdu. Toto je proti predpisom. Asi by som to mala nahlásiť. Potom by tábor zatvorili a musela by som ísť domov.
