McDonaldová napísala príbeh, ktorý sa číta sám a nebudete ho vedieť odložiť. Je to intenzívne čítanie, plné prekvapení a zvratov, ktoré ste nečakali. Toto napätie dokázala navyše vyvážiť množstvom lásky a nehy, ktorá existuje medzi rodičmi a svojimi deťmi.
Pri čítaní vám pukne srdce na milión kúskov, ale potom si ho postupne poskladáte naspäť…
Noc, keď som spadla je napínavý, emotívny príbeh o utajovaných vzťahoch, zničujúcej sile klamstiev a nekonečnej materinskej láske.
Abi Knightovú nadránom vytrhne zo spánku telefonát, akého sa desí každý rodič: oznámia jej, že jej sedemnásťročná dcéra spadla z mosta. V nemocnici sa šokovaná Abi dozvie, že Olivia pri páde utrpela nezvratné poškodenie mozgu a z kómy sa už nepreberie. Akoby to nestačilo, lekári zistili, že je tehotná, a preto ju nemôžu odpojiť od prístrojov, ktoré jej telo udržiavajú pri živote. A potom si Abi všimne hrozivé podliatiny na dcériných zápästiach…
Keď polícia nečakane vyhlási Oliviin pád za nehodu, Abi si zaumieni, že príde na to, čo sa v tú noc skutočne stalo. Bol Oliviin pád naozaj iba nešťastná náhoda? Alebo sa za ním skrýva niečo oveľa temnejšie?
Noc, keď som
spadla
je prekvapujúca kniha. Nechýba jej autentickosť, emócie, dynamické vzťahy
a plastické charaktery. Autorka majstrovsky vykreslila postavy, ktoré sú
kombináciou dobrého i zlého; nie sú čiernobiele, ale zložité, tak ako
v skutočnom živote.
Zamilujete si Aby aj Oliviu, sledujete ich osudy a budete si želať, aby
boli spolu, šťastné, spokojné…
Začítajte sa do novinky Noc, keď som spadla:
A B
I
o k t ó b e r
Znenazdajky som sa prebudila, pomaly ma
opúšťali bavlnené chumáčiky snov. Nepamätala som si, kedy som zaspala, ale
lampa na nočnom stolíku bola zhasnutá, takže jediné svetlo poskytoval žiarivý
spln za oknom.
Zvonil telefón.
„Olivia?“ zamrmlala som v nádeji, že to
pôjde zdvihnúť, aby som nemusela ja. Moja dcéra patrila k tým ľuďom, čo sa
vedeli zobudiť aj zaspať ako šťuknutím vypínača. Prevalila som sa a pozrela na
budík. Červené svetielko oznamovalo 4.48 ráno. O takomto čase nik nevolá s dobrými
správami.
Vyskočila som na rovné nohy a schytila telefón. Páperová prikrývka mi skĺzla z
tela a vystavila zohriate ruky chladu.
„Haló?“
„Haló, hovorím s Abigail Knightovou?“ Ozval
sa hlboký a napätý hlas, mužský, ako vretenica, ktorá sa práve chystá zaútočiť.
„Áno.“
„Tu nemocnica Portage Point. Volám ohľadom
vašej dcéry Olivie. Je mi to ľúto, ale stala sa nehoda.“
Prebehla som cez chodbu do Oliviinej izby. V žalúdku mi trepotali studené
krídla strachu. Dvere mala zavreté, tak som ich roztvorila a iracionálne som
dúfala, že sa posadí na posteli a ospalo na mňa zažmurká.
Predstavila som si, dúfala som, že sa na mňa nahnevá, lebo som narušila jej
tínedžerské súkromie. Možno by do mňa hodila vankúš a ja by som sa ticho
zasmiala a jednou rukou sa chytila za srdce, kým by sa mi tep vrátil do
normálu.
„Mala som zlý sen,“ povedala by som jej.
„Nič mi nie je, mami,“ odvetila by s
výrazom maximálneho opovrhnutia, aké v sebe dokáže nazbierať sedemnásť-ročné
dievča. „Nestresuj.“
Jej izba však bola tichá a prázdna, na posteli ležali zamotané prikrývky. Z
koša na bielizeň v pootvorenej skrini sa sypalo špinavé oblečenie. Na
bielizníku mala porozhadzované kopy papierov.
Vyletela som z izby dolu schodmi a rovno do auta. Včera večer na grilovačke u
Stokesovcov jej nič nebolo. Vlastne nie. Pokrútila som hlavou a pokúšala sa
rozpamätať. Nie, čosi jej bolo. Už istý čas jej čosi bolo.
Mohla som to pripísať typickej náladovosti tínedžerov, ale pripadalo mi to iné.
Olivia sa zvyčajne správala veselo a milo. Mala som to s ňou ľahké. Nikdy
nechodila na večierky, nosila domov samé jednotky, pomáhala kamarátom s
úlohami.
V poslednom čase sa však zdala roztržitá a náladová a každá moja otázka,
čo sa deje, ju podráždila. A k tomu tie otázky o jej otcovi.
Chce poznať pravdu.
Tá myšlienka prišla náhle ako nepríjemné prekvapenie. Zaľala som zuby. Veľmi
dlho som sa bála, že všetky tie lži, čo som si uchovávala v temných zákutiach
srdca, raz vyplávajú na povrch. Pre tie lži, pre moju minulosť, som vždy ostávala
v strehu.
