Ako ste prišli na nápad natočiť film, v ktorom sa všetci hádajú?
Nápad na Hádkovcov vznikol v čase covidu a dlhého lockdownu. Mnohé páry sa v tom období viac hádali, niektoré vzťahy to dokonca nevydržali. Hádky sa objavili aj u nás. Nechali sme sa tým inšpirovať a vypísali sme sa z toho. Čiže, napísali sme scenár. Zaujímavé je, že na náš vzťah to zapôsobila terapeuticky a v podstate sa všetko vyčistilo. Takže odporúčam tento film všetkým, ktorí sa občas hádajú. Možno to nich bude mať rovnaký účinok!
Poznáte zo svojho života podobné nekonečné hádky ako vo filme? Vy s Vojtom (Vojtěch Moravec – režisér filmu Hádkovci a životný partner Sandry Novákovej, pozn. prekladateľa) sa hádate?
Áno, vieme sa pohádať naozaj temperamentne a dokážeme byť zarytí do svojich právd dlhý čas, obaja sme dosť tvrdohlaví. Ale ako som spomenula, od napísania scenára k Hádkovcom sa takmer nehádame.
Máte pri hádkach svoju stratégiu? Ak áno, akú?
To ani nie, hádka vždy vychádza z emócií a keď som plná emócií, nedokážem taktizovať. 12 Iba niekedy, keď už sa príliš naštvem, prechádzam z fázy kričania do fázy zarytého mlčania. To však partnera v hádke pobúri ešte viac a začne byť potom o to hlasnejší. 12
Hádali ste sa aj pri písaní scenára?
Nie. Iba Vojta vždy rozčuľuje, keď mám pravdu.
O čom inom ako o hádkach je ešte film Hádkovci?
živote a o tom, že človek často premárni život riešením banalít namiesto toho, aby sa nad ne povzniesol a riešil naozaj dôležité veci. O tom, že láska je to jediné podstatné, čo v živote máme, hoci si to veľa ľudí neuvedomuje. Život je príliš krátky na to, aby sme ho „prehádali“.
Celý film je natočený v jednom byte (mimochodom s krásnymi tapetami). Prečo ste sa tak rozhodli?
Pretože obidvaja s Vojtom milujeme výtvarne poňaté filmy. Realita je všade okolo nás, tak prečo sa aspoň vo filmovej reči neodviazať? Celý príbeh sa odohráva v jednom byte, preto sme k filmovým dekoráciám pristupovali tak, akoby boli ďalšou hlavnou postavou, ktorá si zaslúži pozornosť a starostlivosť. Oslovili sme v súvislosti s tým geniálneho Marka Cpina, ktorý prekonal naše očakávania.
Prečo sa vlastne ľudia hádajú?
Z viacerých dôvodov. Ale ako mi nedávno poradila jedna múdra kamarátka, je dobré v takej situácii vyliezť niekam poriadne vysoko a pozrieť sa na to z vtáčej perspektívy. Zrazu sú všetky spory malicherné.
Ako prebiehalo nakrúcanie? Bola to skôr harmónia alebo dráma ako vo filme?
Harmónia. Napokon, ako všetky natáčania s pánom režisérom. 🙂
Je iné nakrúcať film v situácii, keď ste zároveň aj autorkou scenára?
Áno. Napríklad sa toľko nemusíte učiť texty. Poznáte ich dávno pred natáčaním. To je výhoda.
Márne premýšľam nad tým, ktorá filmová manželka je horšia. Čo si myslíte vy?
Obidve sú príšerné. Ale obe majú zároveň svoje trápenia, ktoré sú možno aj príčinou toho, ako hrozne sa v živote správajú.
Je na hádkach aj niečo pozitívne?
Udobrovanie. Teda, pokiaľ k nemu dôjde. Inak nič.
Spomeniete si na nejakú zábavnú či napínavú situáciu počas natáčania?
Napríklad keď som počas záverečnej bitky a skoku na Jitku Čvančarovú kopla do dreveného kresla. Potom som ešte ďalšie dva dni bola hrdinka a prekonávala bolesť s tým, že to nič nebude, a následne som aj potúžená alkoholom pretancovala „dotočnú“. A o týždeň nato som odkrivkala na röntgen a zistila som, že mám zlomenú priehlavkovú kosť.
Aká bola vaša obľúbená scéna pri písaní scenára? A aká je vaša obľúbená scéna teraz vo filme?
Asi vrchol celého filmu, keď dôjde k záverečnej bitke, potom hanba, výbuchy smiechu a dojatie. Je to taký emočný kolotoč.
Ktorá scéna bola najnáročnejšia na nakrútenie?
Žiadna. Alebo si teda žiadnu takú nevybavujem. Vojto bol tradične dokonale pripravený, všetko mal zostrihané už v hlave a zároveň mal každý záber nakreslený v storyboarde, takže sme všetci vedeli, čo robíme a čo nás čaká. Šliapalo to ako švajčiarske hodinky.
