Ak si myslíte, že zásnuby a žiadosť o ruku sú už dávno prežitkom, ste na omyle! Skoro každá žena sa túži vidieť v svadobných šatách, s obrúčkou na prste a aspoň na chvíľu vyzerať ako princezná z rozprávky. Vedeli ste, že prsteň, ktorý predstavuje symbol nekonečna zohrával pri láske dôležitú úlohu už v 12. storočí?
Nosenie snubného prsteňa a následne obrúčky nie je u ženy nijako určené, ani zákonom, ani cirkevnými pravidlami. Je to vždy hlavne na žene, ktorú ruku si vyberie. Niektoré dámy si pred svadobným obradom presunú snubný prsteň z ľavej na pravú ruku a na prstenník ľavej ruky im už partner počas svadobného obradu nasadí obrúčku. Sú však aj žienky, ktoré po svadbe nosia oba prstene na jednej ruke, či už ľavej alebo pravej, podľa vlastného uváženia. Ako ste na tom vy?
Dva snubné prstene pre nevesty z Ríma
Dejiny vymieňania snubných prsteňov sa datujú už od 12. storočia. Po svadbe sa tento šperk nosil súčasne so zásnubným. Zásnubný prsteň odštartoval svoju históriu v starovekom Egypte. V časoch starého Egypta mali tieto skvosty úplne iný charakter ako ich poznáme v súčasnosti. Prsteň bol v kovovom prevedení v tvare kruhu. Mal symbolizovať nekonečnosť. Ani v starom Ríme sa nevyhli „kruhovým okrasám“ . Rimania si ich dávali spolu s malým kľúčikom, ktorý mal ochrániť obdarovaného. Rímske nevesty dostávali dokonca dva snubné prstene. Jeden zlatý, ktorým sa pýšili na verejnosti a druhý bol vyrobený z kameňa, ten používali počas vykonávania domácich prác. Nie vždy znamenalo nosenie takéhoto snubného prsteňa manželstvo. Niekedy to bol znak len čistého priateľstva.
Prečo práve prstenník ľavej ruky?
Ešte starí Egypťania verili, že prstom ľavej ruky prechádza veľmi dôležitá žila vedúca až k srdcu ženy – žila lásky. Lekári už však tento dohad dávno vyvrátili a dokázali, že žilka na prstenníku nie je oproti ostatným ničím výnimočná. Sú ale aj krajiny, predovšetkým v Európe ako Nemecko, Taliansko, Francúzsko, v ktorých sa snubné prstene zvyknú síce nosievať tiež na prstenníku, ale na pravej ruke, keďže ľavá ruka je v niektorých krajinách spájaná s mágiou a negatívnou energiou.
Prsteň ako symbol majetku
Z čias Rímskej ríše im nešlo o veľké prejavy lásky, skôr si takto Rimania označovali svoj „majetok“. Išlo o nejakú pohľadávku, prejav vlastníctva ženy mužom. Tieto obrúčky boli zvyčajne vyrábané zo zlata, bronzu alebo železa s vyobrazením kľúča a zovretých rúk, ako symbolu večného manželstva. Výber materiálu nezáležal len od veľkosti obvodu prsta ženy, ale aj od veľkosti mužovho majetku.
Prsteň ako symbol vernosti
Snubné prstene využívali aj v Ázii a arabskom svete. V tomto prípade išlo však o symbol vernosti ženy mužovi. Preto mali tieto šperky skôr kontrolnú úlohu. Kým boli muži odcestovaní, mali pod kontrolou to, či im ich žena náhodu nezahýba. Prstene sa totiž po zložení z prsta rozpadli. A dohromady ich vedel dať len ich milovaný. Ak teda žena po návrate muža z obchodných ciest nemala svoj prsteň na ruke, muži to považovali zvyčajne za znak nevery. Snubné prstene neskôr rozšírili aj do celej Európy a do sveta. V súčasnosti však slúžia ako symbol lásky a obojstrannej vernosti.
Zaujímave! 🙂 Už sa teším na môj deň D!