Chcete vedieť ako vyzerá deň známej travel blogerky a autorky kníh Alexandry Kováčovej (32)? Ale bežný deň to určite nebude, keďže u nej žiadna rutina nehrozí. Svoj blog Crazy Sexy Fun Traveler založila v roku 2010 a odvtedy stihla „nazbierať“ už viac ako 100 000 lajkov na facebooku a precestovať okolo 50 krajín sveta.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Vďakabohu, nemám žiadnu rutinu, čím ma môj život blogerky o cestovaní baví o to viac. Väčšinou to ale vyzerá tak, že vstanem ráno skôr ako by som chcela, lebo ma čaká nejaký výlet. Sama najradšej vstávam až o 9-tej, ale počas cestovania to je často medzi piatou až ôsmou hodinou ráno, čo je pre mňa hotová pohroma. Som nočná sova, čiže takéto ranné vstávanie moc nezvládam. Ráno vždy meditujem. Väčšinou pijem veľa vody, ani neraňajkujem. Raňajky by som najradšej mala až tak o 11-tej, čo na cestách často nestíham, lebo sme vtedy niekde na výlete.
Väčšinu dňa spoznávam nové lokality, fotím, nahrávam videá, zapisujem si poznámky z ciest a updatujem moje sociálne siete s fotkami a informáciami z môjho dňa. Dva foťáky a mobil sú mojimi každodennými spoločníkmi.
Pred večerou sa snažím cvičiť jogu, v ideálnom prípade aspoň hodinu, nech sa upokojím a stihnem aj vypnúť mozog, aspoň na chvíľu.
Potom si dám veľkú večeru, to mám najradšej. Buď večeriam s ďalšími blogermi, alebo manažérom hotela, ktorému robím reklamu. Keď som náhodou sama, už počas večere som zase na počítači, kopírujem fotky a videá, editujem, odpisujem na maily, programujem dopredu fotky na sociálnych sieťach atď.
Po večeri hodím sprchu, a ešte na izbe robím tie isté veci, len s počítačom v posteli do neskorých nočných hodín. Články sa mi píšu tiež najlepšie večer, vtedy sa mi dobre rozmýšľa, keď ma už nikto nevyrušuje. Spať chodím medzi 00:30 až 03:00 hod.
Ako si predstavujete ideálny deň?
Pre mňa je ideálny deň bez mobilu, bez počítača a hlavne bez internetu, keďže sa živím prácou na internete. Úplne ideálne je ležať na piesočnatej pláži, kde je veľmi málo turistov okolo, a neďaleko je ešte aj bazén, v ktorom si tiež zaplávam. Pomedzi to nejaká joga a strečing. Popíjam si mladý kokosový orech, mám pokoj, a neskôr si skočím na masáž a prejsť sa po pláži pri západe slnka. Toto mi úplne stačí ku šťastiu.
Najlepší deň v živote…
Každý deň, ktorý práve prežívam, je pre mňa ten najlepší, lebo minulosť je už za mnou a vrátiť sa nedá, a budúcnosť tu ešte nie je. Mám k dispozícii jedine daný deň, ktorý je teraz. To je aj jeden z dôvodov, prečo cestujem. Žiaden deň nie je taký istý, aby som si ho nezapamätala. V živote rutiny to je však opačne a ľudia nevnímajú aký je deň a 250 dní v roku im príde rovnakých. Presne takýto život nechcem a žijem len pre: TU A TERAZ.
Zatiaľ najhorší deň v živote…
Keď som mala 21 a dozvedela som sa, že môj o rok mladší brat spáchal samovraždu…
Vtipný deň….
Keď som bola v Argentíne ešte v roku 2012, jeden deň som sa vybrala s kamoškou Američankou stopom na ľadovec Perito Moreto. Boli sme asi jediné, kto tam išiel stopom. Všetci chodia autobusom s turistickým sprievodcom, len my sme tam chceli ostať celý deň, a nie len pár hodín ako ostatní. Stopli sme si miestnych chalanov, ktorí nám dokonca na vstupe pomohli vybaviť si lacnejšie vstupenky, keď sme všetci predstierali, že sme aj my dve miestne.
Pri ľadovci sme si na lavičke urobili piknikový obed, keď v tom zrazu počujem, ako niekto kričí: „Aleeeex, čo tu robíš?“. Bola to jedna známa z Francúzska, s ktorou sme sa zoznámili asi o 2000 km ďalej pred mesiacom. Keď odišla, došiel párik z Izraelu, ktorých som poznala z hostela z juhu Patagónie. Po nich ešte pár ďalších známych, až nakoniec skupinka štyroch Belgičanov, s ktorými sme sa neplánovane stretli cestou po Južnej Amerike už viackrát. Riadne sme sa bavili na tom, že na jednom ľadovci, kde ide každý len na pár hodín, sme sa nakoniec postretávali toľkí známi, že to bolo fakt smiešne a neverili sme vlastným očiam.
Doteraz sa na tom smejeme. Dokonca s Belgičanmi sme boli jediní, čo sme tam ostali, aby sme sa pozreli sa aj na západ slnka. Potom nás tajne, o jedného viac v aute, vzali aj dole naspäť do mesta. Je až neuveriteľné ako sa človek dokáže stretnúť so známymi na ľadovci v Argentíne len tak, lebo sme to všetci naplánovali na ten istý deň bez toho, aby sme si o tom dali vedieť. Náhody v živote fakt neexistujú… všetko sa deje z nejakého dôvodu. A to sme to pôvodne s kamoškou chceli vzdať, keď sme stopovali hodinu a žiadne auto nechcelo zastaviť. Bola by to škoda.
dakujem za rozhovor 🙂
my ďakujeme 🙂
Sledujem ju už dlho, mám rada jej zaujímavé príspevky.